Defekt Poviedky
Poézia
neviem

neviem, čo bude po smrti
a či snáď duša nesmúti
za tými, čo mala rada?
odpoveď ma nenapadá
neviem, jak vzniká elektrina
pri vtipoch mi nezapína
a jak riadiť motokáru
o tom nemám ani páru

netuším, no namôjveru
čo je hlavné mesto peru
a o tom, čo je vlastne gýč
nemyslím si vôbec nič
či povoliť uetanáziu
a či v krčme spraviť raziu
kam vedie moja zemská púť
neviem sa vôbec rozhodnúť

zoznam by bol veľmy dlhý -
väčší ako moje dlhy
či raz prídem na kĺb veci?
poďme radšej na poldeci!

okamihy (a day in the life)

benzím spravil v mláke dúhu
objal ju, no má rád druhú
z nej, zdá sa, šťastie opadlo
sadá na zadné sedadlo
slzy sa tlačia do očí
posledný raz sa otočí
posledný raz mu zamáva
a auto zahne doľava

denne toľko cudzích tvárí!
nebo je jjak po požiari
vo vrecku mám už len kilo
pri bare sa uvoľnilo
všetko začína odznova
vo vrecku mám ešte kilo
za barom teplo domova

nad strechami pokoj, hoci
starý šlosár zomrel v noci
po pár bodných ranách
čia to bola vina?
po pár bodných ranách
od vlastného syna

opäť ďalší prázdny deň
mesiac predá pochodeň
slnku otravnému
včera po celý deň lialo
koľko sa už popísalo
na tú nudnú tému!

All You Need Is Love

všade vôkol cítiť smrť
a ja som zas napadrť
z krbu v krčme chlad len sála
lásko, čo nám vyprchala
nechala len starosti
premrznutý do kosti
bez koruny, bez haliera
ako vyplašené zviera

tackám sa potme za tebou
čo poviem, keď nemám slov?

kam to len všetko vyprchá?
pivo je moja útecha
že už naša láska stárne?
zaleziem si do pivárne
a vyleziem až zarána
tá platňa je ohraná

bol som tvoj a ty zas moja
ostala nám kopa hnoja
nie je to tak, ako vtedy
prečerpali sme svoj kredit
nevzdycháš už pri súloži
snáď šedý duch v tvojej koži
zastaví ten kolotoč
všetko vyšlo navnivoč
vyprchala pena dní...
obleč sa a vypadni

láska a smrť

dosť bolo lacných ženských vnád!
členkov a pŕs, ja veľmy rád
vypijem si s kamarátmi
bez obavy, že až za tmy
prídem domov, mílí páni!
zdvihnem sa až na svitaní!

tackajúc sa cestou domov
tu škovránok z korún stromov
zaspieva mi nadránom
zabijem ho kameňom

Imagine

predstav si, že nieje stoka
a že nemáš ani floka
v krčme, hoci sudov stovky
avšak plné malinovky

predstav si, že nie sú chlapy
nik nepovie "poď sa napit."
triezvy, sám a ponížený
všade vôkol iba ženy

tak lejeme pivo do hláv
avšak ja som plný obáv
že raz možno - čo my vieme
všetko pivo vypijeme

románik

koľko z toľkých ženských tvárí
ktoré vymetajú bary
zostanú ti v pamäti?
ktoré svojim kalným zrakom
osloviť chceš, ale ako?
v krčme slnko nesvieti

možno jedna trápna známosť
pivo, dáke vodky a dosť -
všetky prachy v pisoári
sekera sa nepodarí.
aká možnosť sa ti núka?
slečna nemá ani fuka
a tie vodky má už v hlave
čert zober, v akom je stave...
strčíš jej jazyk do hrdla
ona - akoby ohrdla
bleskurýchle sa odrhne
a skôr, než všetko vyvrhne
rýchlo niečo zabľaboce
bez citu a bez emócie
nedávajúc zmysel vetám
potáca sa k toaletám

pôjdeš domov, ľahneš si spať
máš jej číslo, zavoláš snáď
láska býva vrtkavá
a žiaden zmysel nedáva

boží syn

keď dvíham hlavu k nebesám
tam v čiernom rúchu chveje sa
s hlavou ťažkou z lacných vín
zavrhnutý boží syn
opäť sny o prázdnych izbách
na tele smrad cudzích slín...
som zavrhnutý boží syn

budím sa vedľa cudzej ženy
boľavý, zhnitý, obnažený
žijem s ňou, no cudzia mi je
počkám, ký vo mne všetko neodhnije
a potom, jak príliv v duši
čo tvoj kľudný spánok ruší
vynesiem navrch hordkú penu:
zabijem tú cudziu ženu!