Michal Valent

Poézia2
Poézia1

Báseň pre Kuba (I/VI)

Tak som sa zbláznil,
s hlavou medzi kolenami,
schúlený pod stolom Piana.
Čakám na svoju
tepelne navádzanú strelu.

Štítok s menom,
stručný životopis,
popísané papiere po vreckách.
Len aby vedeli
že mi "To"
trhalo žily.

Nechajte motýle nažrať!!!
Na jeho ramenách
plakali mnohé.

Farebné larvy,
konzumujúce
zbytok človeka.

Som prach
na ich krídlach,
nesený
na večnosť.

Zostáva len
vysmiať
sa oceánom
A

pristáť
ti spiacej vo vlasoch.

Báseň pre Kuba (III/VI)

Prehra zvoní vždy v Decembri.
Nechcel som uraziť tvoje oči,
zasraný čistič okien
uprostred
polárnej kosy.

Nenávisť ticho
opisuje moje kruhy
stvoril som
báseň bez zmyslu
mŕtvu ako
tvoje city.

Na to aby fungoval
systém vyžaduje
porazených;
Trilobit čakajúci na svoj článok
v National Geographic.

Psy chytené do rovnakej pasce,
snažiace sa ukúsať
si končatiny
a umrieť slobodné

Báseň pre Kuba (VI/IV)

Boh žehnaj tvojim vaječníkom,
svetu s odpoveďou na všetko,
vytopenej Brazílii
a štvorprúdovým diaľnicam.
Môj smútok nad tvojim telom,
nesmrteľnosť šampónu bez lupín

Ak by zima
mala meno
nazvem ju
podľa teba

Svet a Japonský trhový systém
nepoznajú
zľutovanie.

Miesto kde môžem byt šťastný
bez interakcie s inou drogou
bez sójových a citových blufov
bez života po živote.

EXISTUJE?