Michal Valent

Poézia2
Poézia1

Topiaci sa v Rubikone

začali sme strieľať
ranených

Teroristické organizácie
kupujú bomby
a papierové vreckovky
aby už nemuseli smrkať do ponožiek

Neóny

miliarda hviezd
čo sa ozónovou dierou
prepadla na zem

Kupujem čokoládového Krista
na trhu jeho puberty,
anjeli nestíhajú pokryť
nároky moderných spotrebiteľov
tak Ľudstvo vymiera v masovom hrobe
pod záhradami bieleho domu

-

škrípeš mi medzi zubami
zameraná na svoj 3/4 takt
Zabúdajúc naše mená,
držím tvoju hlavu
nad záchodovou misou.
Môj potkan ušiel
kaskádami trubiek
a nechal moju matku
zaplatiť rakvu
z tatranského smreku

-

Na siedmom poschodí
mladí pederasti
vraždia Krista
nasratý na fakt
že ich láska bola vydaná
za úchylku.