Miroslav Sojíček

Čo to je

Je to ako padať na zem
z príliš veľkej výšky
ako keď vrah je svätý
a do pekla idú mníšky
ako vo válove môjho žitia
uvidieť perly
ako milovať to najsprávnejšie
tak prosím ver my.

Je to ako búrka
ktorá konca nemá
a z Tokijského zoznamu
spomínať na mená
je to ako kŕdeľ kačiek
ktorý vie kam letieť
ako ráno po žúre
keď sa jazyk pletie.

Ako viera vo večnosť
aj keď nemáš dôkaz
ako zásah bleskom
keď môžeš aj sledovať ten úkaz.
Je to ako odpoveď
na všetky otázky
ako nenávidieť prachy
a chcieť z nich všetky obrázky.

Ako vzdať sa žitia
pre sen.
Ako tešiť sa na ďalšiu
jeseň.
Ako uzrieť všetky svetlá sveta
a milovať ich hru
ako mať oči na pozeranie
a vidieť iba tmu.

Je to ako právo veta
ktoré do zásuvky odložíš
ako nepozrieť na značku
pred tým ako odbočíš
Je to ako vietor
ktorý nefúka z juhu
ako dostať farbu čiernu
a vedieť namaľovať dúhu

Je to žitie láska keď
hrá s nami to svoje
je to ticho po búrke
a koniec všetkých vojen.

(EVKE)Všetko najlepšie k narodeninám
krásna.
Keď nevedel som to povedať
aspon píšem.
Keď aj nie na tvoje lístočky
len do inej
skrýše.

Krásna.
Keď pri tebe tie slová niesú
len všade okolo pieseň.
Tak čakám tebe za chrbtom
na jeseň.
Lebo tá už môže byť celkom naša.

Ako dym

Ako dym unikáš
ako cigareta škodíš
neviem kde a s kým
a tiež prečo chodíš
ako dym cez prsty
utekáš mi láska
od teba závislí
dám si ešte práska
ako dym bez teba
už nemám čo dýchať
na lásku alergický
a neprestávam kýchať

Náhoda?

Možno môžem
hľadať ihlu v kope sena
Aj teba som v miliardách našiel
už poznám všetky tvoje mená
na svete niesú krajšie.