Michal Slančík

Už nikdy nechcem byť sám

Náš príbeh sa už dávno začal písať,
Keď nás prinútila naša túžba sa spoznať.
Keď sme sa prvykrát zbadali,
Ešte väčšou láskou sme zahoreli.

Keď sme sa prvýkrát lúčili,
Slzy nám z očí prudko tiekli.
Tvoj odchod však sa zvlykmi nedal zastaviť
A musel som sa s tým len na čas zmieriť.

Samotou sme museli trpieť,
O sebe sme chceli vedieť.
Keď už túžba začala vo mne vrieť,
Prišiel som sa za tebou pozrieť.

Spolu sme krásne chvíle prežili,
Po sebe sme čoraz viac túžili.
Naše srdcia po prejavoch lásky priahli,
Ešte radšej sme sa k sebe túlili.

Čas odlúčenia znova nastal,
Každý z nas úprimne plakal.
Rozlúčiť sme sa však nechceli,
Rozdeliť sme sa ale museli.

Každý deň na naše chvíle spomínam,
V nové, ešte krajšie stále dúfam.
S radosťou sa pozriem na nebo
A šťastne spievam, lebo:

„Láska je krásna
a ja nechcem byť sám.
Láska je jedinečná
A ja ti všetko z nej dám.

Láska je krásna
A ja nechcem byť sám.
Láska je jedinečná
A ja ti všetko z nej dám.“

Možno, že sme sa niekedy báli,
Veď sme sa ešte dobre nepoznali.
Moci však silnejšia už rozhodli,
Že sme sa do seba zamilovali.

Stále byť spolu,
Potom my len túžime.
Osud nedá na našu vôľu,
Obísť sa ho snažíme.

Už nikdy nechcem byť sám,
Veď moje srdce patrí len tebe,
Veď všetko ti z lásky dám,
Len aby som ťa už mal pri sebe.

Láska je krásna,
Už nechcem byť sám.
Láska je jedinečná,
Všetko ti z nej dám.

Bez teba každé ráno vstávam,
Bez teba každú noc zaspávam.
O tebe stále len snívam
A samotou sa iba umáram.

Naša láska je krásna,
Stále je však nenaplnená.
Už nikdy viac nechcem byť sám,
Aj slobody sa pre teba vzdám.