Peter13

ZIMNÝ ČAS

Po dni strávenom v mraze,
sa v noci posunulo leto v čase.
A večer začínal už na poludnie.
Konečne. Skončilo sa víkendové bláznenie.

Bola studená jesenná nedeľa.
Šero, ako na konci sveta.
Áno. Bolo to na konci, tohto leta.
Aby som bol presný, v jeseni. Niekedy v októbri...
Nik už na tom nič nezmení.
Že už to bolo.

LETNÝ ČAS 29. 3.

Je bláznivé to svetlo dnes večer.
Zvláštnejšie ako prechádzať sa a
nemať pritom žiaden cieľ.

Je bláznivejšie ako posúvať ručičky
hodín o celú dopredu,
cez víkend na jar.
Zo soboty na nedeľu.

Možno sa raz všetci zbláznime.
Pre javy, ľudí, veci márnivé.

JESENNÁ KRAJINA

Jesenná krajina,
v mysli všetkých arogancia zvádza.
Zaliata slnečným svitom
a človek raz v roku ilúzie stráca.

Jesenná krajina,
v mysli všetkých realistov
sa utápa v mori žltých listov.
A úsmev pri pohľade
na hlbokú krajinu nostalgiou každý podľahne.

NOVELA?

Ako keď v oblakoch vidím dúhu,
ktorá sa práve zrodila.
So slnkom a dažďom podpísala zmluvu.
Sa náhle stratila.

Ako keď vo vlaku vidím dámu,
ktorá sa práve zjavila.
Zistil som, že má cestu samú.
Vystúpila a navždy sa mi stratila.

A ak si tá dáma cestu skráti.
A ak sa tá dúha navždy stratí,
v hrozne dlhom tunely,
bude to koniec, trápne krátkej novely.

DO NEZNÁMA

Hľadí do neznáma,
mladá známa dáma.
Ktosi oproti mne.
Dokonalá sa zdá byť,
iba sebe chce sa snažiť
zapáčiť a zvábit.

Upreným pohľadom nevšímajúc
si ľudí vôkol seba,
sleduje krajinu, sleduje kúsok neba.

Šatami prehnane striedmimi,
bledými a modrými ...to snaď nie
Skončila sa jedna chvíľa.
Neznáma žena práve vystúpila.