Renata Palme

Všetkým dobrým anjelom

Okamihy

Sú tu so mnou…
Mier sa v duši ponára
Sú tu so mnou…
Sviečka v tichu dohára
Sú tu so mnou…
Podávam ti svedectvo
Sú tu so mnou
spomienky na detstvo

***

Bývajú také tiché rána
Prerušované melancholickým
Odbíjaním času
Ako keď sa sneh roztápa
V teplej dlani
Ako keď vädnú kvety
Vo váze
Ako keď nevieš samote
Prísť na chuť
A mlčíš v oáze
Svojho sídliskového bytu
A čakáš
Kým dvere dovŕzgajú
Svoje smutné blues.

***

Mama buď stále tá
Čo vždy bude pri mne stáť
Moje malé telo hriať
Mama sľúb mi práve dnes
Že na tejto ceste
Neostanem sám
Mama si anjel strážny môj
A ja verný tieň tvoj
Vrav že ma ľúbiš
Takého aký som

Až raz budem samým sebou
A až všetko rozpoznám
Tak ti tiché zbohom dám
Vieš aj tak sa lúči
Posledným bozkom na čelo
Mi požehnaj
Nech nezmeškám svoj vlak

Priateľovi

Sedel si vtedy oproti mne
A predsa taký vzdialený
Pohľadom spočinutým
V neznámej tme
A možno si len tak hľadel do steny
Sladkastý dym
Nám ticho šteklil zmysly
Ťahavé tóny
Tiahli k ušiam zas
Sú také chvíle keď mlčaním kričíš
A ja som naozaj
Počula tvoj hlas
A videla
Smútkom horieť tvoju krásnu tvár
A cítila
Bolesť čo ti rozrývala srdce

A ja v tej chvíli chcela som
Ti vrátiť
Ten úžasný pokoj
Do duše
Ktorého si z teba denno-denne
Bezočivo načieram.

***

Na priedomí veľkého domu
stál starý špinavý tulák
A do dlaní chytal
Posledné zvyšky
Septembrového slnka.

Ak budem plakať

Ak budem plakať
To bolesť pritlačí mi srdce o múr
Na ktorom ktosi nechal
Pestré nápisy

Ak budem plakať
To svedomie zúročí mi dlane
Čo musím splácať
Svojim najbližším

Ak budem plakať
To myšlienky mi nedovolia Pokojným spánkom zabudnúť
Na dané sľuby

Ak budem plakať
Nech Boh ma súdi spravodlivý
Nech on ma potrestá
Za to že ľúbim

Pesimistická balada o živote

Len dvakrát v živote pozná človek pravdu
Keď sa narodí a keď zomiera
A celý život sa len zožiera
Ako nepodľahnúť trýzni
Vlastného svedomia
A ak sa ti na chvíľu podarí
Vyšľachtiť si vlastné ja
Prichádzaš na to že je vlastne zotročené
Celý svet je potom
O tom
Že klameme a sme klamanými
A tým klameme
Sami seba
Rozprávky o láske k blížnemu
Nech zostanú rozprávkami
Veď v podvedomí si každý
Chránime to svoje územie
Surovo sa oň bijeme
Kopeme a hryzieme
Presviedčame sa o vlastných
(ne) vinách
Snoríme po smiešnych príčinách
A za svoju slabosť
Ponúkame svoje telá ako výkupné
No a tí čo o nás trúsia
Ušľachtilé poznámky
Si v skutočnosti obtierajú topánky
O naše sebavedomie
Veľa toho človek - úbožiak
Musí zniesť
Vypiť si svoj kalich horkosti
Aj smradľavých neprávd
Množstvo zjesť
A ak sa konečne niekto
Z tej sračky pozbiera
Nezostáva mu už času smiať sa
Lebo zomiera.

***

Dvere ktoré predo mnou otvoríš
Stolička ktorú mi vždy ponúkneš
Tvoja vôňa ktorou si ma objímeš
A dve slová ktoré nikdy nepovieš
Tam ticho visia vo vzduchu.

***

Si krásna a mám ťa rád
Si piesok a z piesku hrad
Si dážď čo mi padá do dlaní
Keď odchádzaš ráno so snami

Si detstvo čo chýba mi
Jak lúka s jej vôňami
A dlho som nevedel
Tá vôňa je o tebe

Nad tvojím spánkom ticho bdiem
Aj keď ti o tom nepoviem
Zostávam nemý v pozadí
Aby ťa môj hlas nezranil
Z diaľky sa dívam na tvoj svet
Poznám keď plačeš aj tvoj smiech

Si jednou z mojich večných strát
Aj keď si krásna
A mám ťa rád.

Piatok trinásteho

V miestnosti ležali traja
Spojení tajomstvom
Ticho bolo sladké
A vzduch sa vznášal
Len sekera v kúte
Kričala od krvi
Kým za oknom svital
Nový deň.

O tebe

Si láska si bolesť
si tajomstvo vo mne
Si pravda si klam
Ja v srdci ťa mám
Si teplo si chlad
Si prosté mám rád
Si túžba si sen
Si všetko čo chcem.

***

Vždy keď jeseň vpadne za okná
Slnko odchádza a stromy plačú
Máš radosť a či strach?
Možno sa zavrieš v myšlienkach
A oprášiš svoj starý inventár
Možno sa iba usmievaš
Keď z očí nebadane skĺzne odraz hviezd
(Ja viem)
Sme občas majiteľmi svojho šťastia
Aj keď nám čelo brázdi osud ciest.

***

Kto mi hriechy odpustí
Keď sa láska opýta
Život bude zhorený
Aj tá fľaša dopitá

Málo času veľa slov
Každé druhé o nás dvoch
Chladný prievan do vlasov
A dva páry bosých nôh

Chlad nás našiel krásne nahých
V nedočkavom objatí
A ty si sa modlil za tých
Čo nám doma ostali

Svitanie už striehlo v oknách
Posledný bozk - mám ťa rád
Buchli dvere do mlčania
A každý šiel domov spať

Všetky sny sú o láske
Iba jeden o pravde
Nemé fiasko prázdna dlaň
Už sa radšej nedívam

Láska neklaď otázky
Stalo sa či nestalo
Kráčala som ulicami
Nebo so mnou plakalo.

***

Nadišiel súdny deň
A ja odchádzam do večnosti
Oslobodená od takých dôležitých
Vecí
Akými je len život človeka spútaný
Pokojne sa môžeš tešiť z predmetov
Ktoré mi patrili
Však okrem toho haraburdia
Bezpodielovo zdedíš
Môj strach a moje slzy
Moju vášeň
Moje trápenie
Ako aj spoločné zrkadlo spomienok
(Čo už bude iba tvoje)
Do ktorého sa budeš dívať
Každé ráno keď sa zobudíš
A vždy keď pôjdeš spať
Až pokým sa nerozbije
A jeho črepy sa rozsypú
Ako nepatrné zrnká prachu
Nekonečného vesmíru.

O bráne

Je jedna brána
Zamknutá kľúčom tvojho detstva
Úžasné územie
Pohody a bezpečia
Ty vieš aké to je
Keď bosá v noci vkĺzneš
Do mojej postele
A myslím že si ešte pamätáš
Chuť mlieka z mojich pŕs.
Len tá brána stojí stále v dohľade
Ako hnusný výkričník
Že i na teba raz dôjde
Ruší mi moje pokojné kruhy
A ja sa klepem od strachu
A obhrýzam si nechty
A kričím na teba
Že za tou bránou to je o inom
Ako si čítavame v rozprávkach
Že rozprávky sú vlastne preto
Aby si sa nebála
Až raz tou bránou budeš Prechádzať
A aby to tak nebolelo
Ja budem plakať za teba.

***

Zablúdil si do mňa
Ako túlavý pes
Nechal si sa hladkať
Mojimi slovami
Túlila som si ťa k sebe
Nemysliac na riziko besnoty
Zbožňovala som pohľad
Do tvojich očí
Ligotali sa vďačnosťou
A ja som cítila že lietam
Dva metre nad zemou
A potom som spadla
A zlámala si väz
A namiesto chirurgie
Som sa zobudila na infekčnom Oddelení

Vraj sa nemám obávať
Besnota v tomto štádiu je Liečiteľná.

***

Mám pár spomienok
Trpkých
Ako pokazené víno
Nalievam ich do čistých pohárov
(v hodinách pravdy)
Práve tým
Ktorých mám najradšej.

***

Nič sa mi už nechce napísať
Do tvojho počmáraného života

Snáď len
Posledný
Krivý
Otáznik.

***

Raz keď sa oblečiem
Do tvojho tela
Nesúď ma prísne
Možno som len chcela
Vymeniť obnosené handry
Zo svojho šatníka.

***

Milujem stretnutia
So svojím priateľom
Obalím sa do jeho náručia
Počkám chvíľu
Kým zastane čas
A sebecky si naplním vrecká
Úlomkami
Z jeho
Veľkého
Krásneho
Srdca.

***

Som žena
Závislá na živote
Mám rada spánok, sex a dobré jedlo
Viem ako chutí bolesť, láska, nenávisť
Ako aj noci
Prebdené nad detskou postieľkou,
Čo bude zajtra na obed
A či stihnem vyžehliť…
…svoje trapasy pred mužom
A priateľmi
Sú sny ktorých sa nikdy nezbavím
(Vraj nikdy nevrav nikdy)
Veľa hovorím a často zbytočne
Ale radšej spievam
Som žena
Zamestnankyňa vyťažená
Matka vážená
Občianka (politikmi) ponížená
Obľúbená priateľka
A starostlivá manželka.
P.S. - Pozdravujte môjho anjela strážneho.

***

Mám jedno srdce
Ako každý človek
Už viackrát mi ho rozbili
Na márne kusy
A ja som zbierala tie krehké Črepiny
Ako nejaká Popoluška
Musela som ich oddeľovať
Od špiny s ktorou sa pomiešali
A ako na potvoru mali všetci moji Spriaznení holúbkovia
Po záverečnej
Takže to zase ostalo len na mne
Bolelo ma to viac
Ako moje dorezané prsty
Dnes mám srdiečko
Chvalabohu celé
Aj keď pozliepané
Tak sa ho radšej
Prosím vás
Nedotýkajte.

***

Prechádzky životom bývajú rôzne
Veselé smutné šťastné aj hrozné
Občas si zo svojich ciest
Prinesieš prach
Vo vlasoch na viečkach i na šatách
Neviditeľné zrnká vsiaknuté
Do tela
Padnuté z krídel strážneho anjela.

***

Niekde medzi nebom a zemou
V časopriestore
Pocitov a myšlienok
Sú odložené
Zabudnuté spomienky
Na všetko
Medzi mnou a tebou…

***

Spýtaj sa ma ako je
Ja ti možno odpoviem
Nehanbím sa za slovo
Je to všetko na hovno
Spýtaj sa ma kam idem
Ešte nikto nevidel
Ako blúdim hľadám svetlo
Aj taká je cesta peklom
Spýtaj sa ma čo sa deje
Trpká je chuť beznádeje
Klesám padám strácam zem
Už ťa život nevládzem.

***

Možno som práve ja
Tou kvapkou v mori
Ktorá ťa ovlaží
Rany ti zhojí
V tom slanom nekonečne
Kde život začína
A zároveň končí
Tam si ma schovávaš
V priepasti očí
Až ma raz vyplačeš
V duševnom očistci
A ja sa ti pomaly
Skotúľam po líci.

***

Keď sa raz vyzlečieš
Z priesvitných šiat
Utkaných z hanby
A pocitu hriechu
Môžeme sa vykúpať
V krátkej chvíľke šťastia
Napustiť si plnú vaňu
Voňavého smiechu
Osušiť si telá v tme
Žiariť s hviezdami…

A potom si ticho
Zakryť
Oči
Dlaňami.

***

Okrádame svojich anjelov strážnych
O ilúzie
Odvážne plány
Im rúcame ako domčeky z kariet
Nútime ich makať
Aj po záverečnej
Takých dvadsaťpäť hodín denne

Videla som svojho anjela strážneho
Keď si dával do nosa
V miestnom bare
Sťažoval sa na mizerný život
Na vysoký tlak
A na nízky plat
Že vraj má už plné zuby
Nekonečného zachraňovania
Môjho života

Môjho života!

***

Priznávam
Je to tak
Prejedám sa
Nemám pohyb
Absentuje zdravý rozum
Na čo všetko nemám vlohy
A som často zaľúbená
Občas sa mi pletú mená
Že vždy meškám - márna zlosť
Kvitne vo mne lenivosť
Vyplakal sa
Posťažoval
Podnapitým prísediacim
V prefajčenom miestnom bare

Kým tackavo vyšiel
Na vzduch
Stretli sa nám naše tváre

Ešteže ma nespoznal

Chudák anjel
Má to márne
Lebo ja už dávno viem
Do staroby nezmúdriem!