Adriana Nogová

Protiklady........

Mramor, chlad, kameň,
voda, slnko, prameň.....
Zima, ľad, potopa,
teplo, tráva, začiatok života.....
Vietor, víchrica, sneh,
radosť, tanec, smiech.....
Čierna, žiaľ, smrť,
biela, úsmev, púť.....
Chudoba, choroba, špina,
bohatstvo, zdravie, šiat plná skriňa...
Zármutok, samota, strach,
spokojnosť, spoločnosť, rozvírený prach....
Vrah, podvodník, zbabelec,
šéf, hrdina, prepychový koberec.....
Kaluž, krv, blato,
kvety, víno, zlato.......
Spomienky, minulosť, duch,
dieťa, budúcnosť, nekonečný kruh.......

Záznamník.....

V poslednom čase je na tvojom
Telefóne večne zapnutý odkazovač.
Čo ti však odkázať do budúcna,
Keď mi chýbaš práve teraz?

Hra........

Ako spoznám, že ma niekto
Skutočne miluje?
Povie mi zopár slov, zamilovane sa
Mi zahľadí do očí a jeho pohľad musí
Roztopiť moje srdce?
A čo keď je to iba hra, v ktorej
Nakoniec budem porazeným?
Ja neviem prehrávať!!!!......

Dospelosť........

Prečo sa človek stáva dospelým?
Aby lepšie pochopil chyby svojich
Rodičov a aby vynašiel ďalších tisíc
Ešte neobjavených spôsobov, ako
Chybu urobiť....

Vyhnanie z raja.........

Ja som Eva, ty si Adam.
Ty sa vznášaš a ja padám.

Ty jablko hriechu zvieraš v dlani,
Myšlienka na teba,
Spať mi bráni.

Had ovíja sa vôkol stromu
A mne uveriť je ťažko tomu,
Že som z tvojho rebra stvorená.

Veď vyzerám celkom inak,
Ako ty.
Vidím len ten skrytý kúsok
Nahoty.
Viac netrápi ma pocit samoty.

A potom Boh nás vyhnal z raja........

Prečo to spravil,
Vieme len my traja.
Ty, on.......a ja..................

Tak si tu žijeme sami na zemi,
Lebo sme podľahli....
....a tak nie sme viac svätí,
ale sme krásnym hriechom skazení.......

Som

Som ako krehký jarný kvet,
Ja hľadám lásku, kde viac jej niet.

Som ako veľký silný lev,
Čo zľakne sa, keď iní spustia rev.

Som ako motýľ so zlomeným krídlom,
Som ako anjel, navoňaný mydlom.

Som ako kvapka rosy na tráve,
Som ako dieťa hravé, no občas boľavé.

Som ako hviezda žiariaca,
Som žena po mužovi túžiaca.

Som ako lístok mäty štipľavý,
Som žena, čo po prehre sa vždy znova postaví.

Som ako farebná ceruzka bez tuhy,
Čo za farbou, skrýva svoje neduhy.

Som ako pes na zime sa trasúci,
Som žena, čo divný bôľ má na srdci.

Som ako vločka snehová,
Som žena, čo snaží sa byť férová.

Som ako vločka zo snehu,
Čo roztápa sa pre nehu.

Som ako tichý plač, čo ozýva sa nocou,
Som žena, čo ukrýva sa pred pomocou.

Som, som, som... aj takáto som ja,
Nežná, dravá, hravá, boľavá...

Láska

Láska je súkromná záležitosť,
Láska je k nevere príležitosť.

Láska je láskaním dvoch ľudí,
Láska je slovo, čo strach občas budí.

Láska je poznanie,
Láska je nevšedná vo všednom dni,
Láska je klamanie,
Láska... sú sny.

Láska občas vydrží len chvíľu,
Láska, keď v žene svojej vidíš vílu.

Láska bolí ako klinec v nohe hrdzavý,
Láska, čo na nohy ťa znova postaví.

Láska hľadaná, podvedená, zradená,
Láska, ostrá dýka do srdca vrazená.

Láska je milencovým bozkom,
Láska spečatená rozohriatym voskom.

Láska, šíp napustený jedom,
Láska, čo stále chutí medom.

Láska, pichanie v srdci na druhú,
Láska, keď pri mne myslíš na druhú.

Láska, budí, hladí, objíma a uspáva,
Láska aj staré hriechy napráva.

Láska, ľadová kryha v teplom mori,
Láska, keď topí sa, veľmi silno bolí.

Láska je láska nehynúca,
Láska je len slovo, povedané včas,
Láska je maska nestarnúca,
Láska je vtedy, keď zastaviť chceš čas.

XXL

Dnes chodila som po obchodoch zase,
To kvôli trendu a vysnívanej kráse.

Všetky veci sú však na mňa primalé,
Na to telo, čo skoro nevojde sa ani do vane.

Tých módnych výstrelkov je taká spústa,
Že od údivu nezatváram ústa.

Všetky tie veci krásne, farebné,
Štíhlym kočkám super sadnú,
Len nie mne.

Som na tie veľkosti priveľká,
Nikdy nebude zo mňa modelka.

Tie krásne topánky, nohavice, saká,
Každá z nás je už raz taká.

Tých peňazí, čo nato všetko treba,
Čo na tom, že už nemám, ani na chrumkavý, čerstvý chleba?

Raz príde čas, keď sponzora si nájdem,
Potom si do XXL obchodov zájdem.
Nakúpim tam veľké šaty, tričká, svetríky
A ak niečo zostane mi, tak aj nejaké sladké cukríky.

Všetky tie štíhle ženy s detskou veľkosťou,
Chodia si po svete s takou ľahkosťou.
Ja v kútiku duše týmto ženám závidím,
A pritom tvárim sa, že ich vôbec nikde nevidím.

Tak povedzte mi prosím, niekto vážne,
Či sú vychudnuté ženy vážne také krásne?
Či vnútorná krása v kilogramoch tkvie,
Či kvôli tejto kráse hladovať a či nie?

Cena za lásku

Na svete je kopa krásnych žien
a mužov tiež,
čo keď stretneš ich,
tak za nimi sa rozbehneš,
lebo inak sa ti stratia v prachu ciest
a ty nikdy nezistíš,
či za hriech by stáli.

A čím viac ich stretneš,
tým viac sa ti ich máli.

A jedného dňa zistíš,
že tvoj zoznam lások,
už desiatky má mien
a ty nevieš si spomenúť ani na jedinú len,
čo srdce tvoje na chvíľku jej patrilo.

Aj vtedy sa ti málilo,
keď ti lásku ona vyznávala.
Bola krehká, nežná, hravá,
no tebe sa v spomienkach
dokopy s inými zliala.

Ona dávala ti pocit tepla, nehy,
no ty vymenil si nehu, za cudzie pehy
a plné sexy pery žien,
čo vedeli sa vzrušujúco bozkávať,
aby si kamarátom mohol rozprávať
o svojich úlovkoch...

Teraz sedíš sám a ani jedna z tých
vzrušujúcich žien, na teba nemá čas...

Vtedy ozve sa ti v hlave vnútorný,
výstražný hlas,
že takto by to ďalej nešlo...
že milovanie s každou kráskou
ťa už jednoducho prešlo.

A zrazu ty hľadáš dušu spriaznenú,
čo vedela by oceniť,
tvoju duševnú premenu a sľubuješ
tej žene neznámej odmenu,
ktorou mala by sa tvoja vernosť stať.

No tá cudzia žena,
nechce o tvoju vernosť hrať
a za inými uteká...
A tu je asi skrytá pravda odveká,
že každý z nás miluje niekoho,
koho mať nemôže.

Že každý raz tajne v duši prosíkal,
nech mu v láske kľudne aj
diabol pomôže,
len aby mohol byť s milovanou
bytosťou.

A toto je človeka hlúposťou,
že neváži si tých,
ktorí ho milovali,
že kvôli láske nesplnenej
kľudne rozbíjal by skaly
a ono by to aj tak nepomohlo.

Vtedy sa v ňom srdce prudko pohlo,
on oľutoval svoje doterajšie činy,
a uznal podiel svojej viny na svojom nešťastí.
Potácal sa na prahu priepasti,
do ktorej ho vlastná hlúposť skoro vtiahla,
a odplatou za lásku ho diablova ruka
do pekiel stiahla...

Čas

Čas ten uteká ako voda,
Čas nie je iba nadčasová móda.
Čas, ktorý vrátiť späť sa nedá,
Čas, ktorý nik ti nepredá.

Čas, ten existuje iba teraz,
Čas minulý je už len spomienkou,
Čas strávený s neznámou milenkou,
Čas je iba časovanou myšlienkou.

Čas nepredbehneš, nevrátiš,
Času nikdy načas dlhy nesplatíš.
Čas, to slovo rešpekt vzbudzuje,
Čas, keď sa človek iba chvíľku raduje.

Čas, ten tak veľmi rýchlo ubieha,
Čas, keď cez prsty ti život prebieha.
Čas, ktorý strávil si s niekým, kto mal ťa rád,
Čas nie je do nepohody kamarát.

Čas je presný a nedá sa oklamať,
Čas, pred ktorým sa ľudia snažia oči zatvárať.
Čas, čo chceme, aby rýchlo ušiel, ide pomaly,
No čas, ten rýchlo letí, keď chceme aby spomalil.

Čas, keď pozeráme na hodinky,
Čas, keď z minulosti ostali len omrvinky.
Čas je v nás, je všade okolo,
Čo bolo by, keby času nebolo?

Čas strávený písaním riadkov,
Čas strávený s dobrou kamarátkou.
Čas, čo trávime pri víne,
Čas, čo veľakrát je mnohým veciam na vine.

Čas, ktorý čas nám nedáva,
Čas, keď nehojí sa rana boľavá.
Čas je nepriateľ, priateľ, podvodník,
Čas, keď ponáhľaš sa a nepozeráš na chodník.

Čas je veselý, smutný boľavý,
Čas, keď chorému sa uľaví.
Čas, ktorý navždy zostáva nám v pamäti,
Na ten čas, keď už pre teba viac slnko nesvieti.

Čas, keď prosíš boha o pomoc,
Čas, keď vieš, že nezostáva ti ho moc.
Čas, keď zbelejú ti všetky vlasy,
Čas, keď v očiach zostane ti iba náznak zabudnutej krásy.
Čas, je nepozvaný hosť,
Čas, ktorého nikdy nieje na nič dosť.

Čas, ktorý odvial ti spomienky škaredé, či smutné,
Čas, ktorý ponechal ti len myšlienky pekné, milé, kľudné.
Čas je tvojím stálym spoločníkom,
Ten čas, čo uteká aj protivníkom.

Čas, slovo, čo tri písmená má,
Čas je dobou, dobou dobra, smútku, zla.
Čas, čo pre teba sa končí, keď už tvoj čas prichádza,
Čas, keď praješ si, nech ten tvoj čas ešte chvíľku podvádza.

Čas, čo tvoje tajomstvá časom vyzrádza,
Čas, čo ti pod oknami deň, čo deň, tíško prechádza.
Čas, čo zanechal ti v očiach zármutok,
spomienky na pošliapaný zmrzlinový kornútok.

Tak váž si čas, čo máš a čo ti ostáva,
Nevadí, že srdce plače a duša je boľavá.

A preto teš sa z žitia a zdravia svojich detí,
Veď nikdy nevieš, či aj dnes ešte čas zostane ti,
Čas, keď len tebe slnko svieti,
Čas, ktorý neuviazol v hustej, tmavej sieti.

Hríby

Zbieram rada hríby,
Hlavne tie krásne, farebné.
Mne sa páčia, no iným... vôbec nie.

Varím z nich polievku pre moju lásku,
Keď doje ju,
Tak pravdy poznanie,
V sekunde do tváre, vyryje mu vrásku.

Milý môj miláčik,
Netráp sa pre vrásku,
Prečo máš v očiach tú šialenú otázku?

Veď vieš, že chcela som ťa
Pre seba iba,
No ty nechcel si len mňa...
...a to bola tvoja osudová chyba...

Viera v lásku

Kto ešte v dnešnom svete na lásku verí,
Je snáď láska silnejšia,
Než všetky sveta náboženstvá, viery...??