Jaroslav Moravia

05

Preháňam keď klamem svoje oči,
klamem Vás prepáčte,
keď príde čas tak skočím,
dokážte že ľúbi, Dokážte.

Život je hra ktorú nevyhrám,
hráčom patrí víťazstvo,
ruky do lona poskladám,
a na stôl kladiem svedectvo.

Len som chcel lásku z rozprávky,
len som chcel princeznú zakliatu,
slzy stekajú na hánky,
a trň naráža na patu.

Všetko znamená nič,
a nič je slovo do vetra,
z lásky sa stal gýč,
čo sa obliekol do svetra.

Tvoja pr(a)vá

Tak už ukáž čo si schopná,
pani krásne ušitá,
bozky patrili tvojim stehnám,
keď klonil som Ťa do žita.

Vzdychy planú, voniaš telom,
krásnej mladej planéty,
nastal ten zvláštny prelom,
keď vyrástla si do ženy.

Oči jemne hladia pocit,
pocit večnej mladosti,
keď dávala si prvý dotyk,
a hladila ma zo zlosti.

Keď trhali sme trávu dychom,
zapletení v posteli,
zakončenie prišlo mykom.
stali sa z nás dospeli.

Až raz

Tanec hýbe mojou chuťou,
pritiahnuť ta k posteli,
dotýkať sa jednou rukou,
a dať ti bozk nie posledný.

Nútiš ma myslieť na miesta,
kde nedýchame potichu,
keď padá moja šťastná hviezda,
prajem si mať ťa niekde nablízku.

Chcem ten dotyk spísať,
nakresliť ho do slov,
vôňu teba do mňa sypať,
nezbaviť sa okov.

Spútaný láskou do teba,
pre nás jemné vyznanie,
volať tvoje krásne mena,
premeniť život na šťastie.

Áno, Ti poviem, keď sa spýtaš,
Čí si pre mňa jediná,
Milujem ako sa dívaš,
Na nás, na mňa i syna.

( Táňa )

Bola si pre mňa všetkým,
a zrazu si nič,
nič čo premenilo lásku
len na veľký bič.

Bola si pre mňa život.
a zrazu si umrela,
smrť prišla
ako z jasna neba strela.

Bola si pre mňa smiech,
a zrazu som sa prestal smiať,
leto vystriedal sneh,
a slzy v očiach čierny prach.

Bola si pre mňa vôňa,
a zrazu som Ťa necítil,
noc zapchali slzy,
čo sa liali von zo žíl.

Bola si pre mňa potreba,
a zrazu Ťa neznesiem,
hoc bez teba sa žít tiež dá,
ťažko tu stratu ponesiem.

Bola si pre mňa žena,
a zrazu si neznáma,
bez dotyku, bez vášni,
bez zobúdzania do rána.

Táňa

Tvoja vôňa núti ľúbiť,
a ty voniaš úžasne,
chcem Ťa ráno čerstvú cítiť,
i keď spánok vyhasne.

Skryť sa v teple tvôjho lona,
nežný šepot do prázdna,
maľovaná lesklá spona,
sa Ti túžbou otvára.

šperky citu svietia v očiach,
oči sú bránou do duše,
z postele sa stáva močiar,
a z našich tiel vankúše.

Cítiť v tebe v každom dychu,
slová druhej potreby,
vidiet v tvojích očiach pýchu,
že nie sme Ty a ja, ale My!

Dobrú noc,

Cesta je stuha v strede krajiny,
rozvial ju človek zasnený,
rieka je šál pre všetky farby,
tovar cez srdce preclený.

Smotana na vrchu hor,
dotyk bráni slobode,
nevieš čo robiť skôr,
či to nechať náhode.

Cukor práši vôňu zimy,
chleba kraja čerstvý sneh,
utekajme pod periny,
nech je smiešny ten náš beh.

Smiať sa ako malé deti,
u babičky pred spánkom,
poďmeže hrať letí letí,
nech nás hladia spievankou.

Vkĺznuť nohou pod perinu,
zohriať ruku pod hlavou,
počuť vôňu cez dedinu,
dobru noc dať, mávanou.

Princezná

Hej malé dievča,
tak dospelo sa pozeráš,
sotva si vyletelo z hniezda,
hneď otcovi na ramene usínaš.

Jemne, pekne, prekliata,
zahalená vôňou tela,
zabalená do zlata,
čerstvo narodená včela.

Prvou láskou zabíjaš,
všetko o čom si snívala,
všetky svetlá zhasínaš,
denník hádžeš do blata.

Vankúš navoňaný slzami,
cit boli a blíži,
bozkávaš oči perami,
bo zrak do srdca mieri.

Dospeješ a pochopíš,
že všetko je dobre niečomu,
všetko pekne ucítiš,
len sa vyplač, len nariekaj, len nie do stromu...

Čaj

Pozývam ťa na čaj,
v izbe počuť hodiny,
zo sveta vzklíčil sladký raj,
z tiel sa stali kvetiny.

Okná sa nám poklonili,
sklo sa stalo tanečnicou,
keď sme vietor ucítili,
ty si bola slnečnicou.

Čaj sa odratúva,
pre opar zo šálky,
no naše teplo okná zarosieva
a pred dverami miznú tvoje topánky.

Stromy sa chvejú s každým nádychom,
jazerá miznú v kvapke potu,
čo sa stalo s toľkým prepychom
keď sme milovali čistú vodu?

Tým najkrajším dotykom ťa hladím
a predsa sa ťa nedotýkam,
prosím dovoľ nech ťa zhodím,
čo necítiš že s tebou vzlykám.

Dvere sú už navždy do steny vrastené,
ako ty do môjho srdca,
ako korene stromov do zeme.
ako stôl i zapálená svieca.

S každou kvapkou vosku,
viac a viac sú okná zahmlené,
dostáva sa mi toho najsladšieho bozku,
no vypiť čaj, to mne, nie je súdené.

Chlapec

Stávam sa baletkou vlastných snov,
slová su mi teplom a láska mzdou,
pracujem na plný úväzok v zamestaní menom život,
roky sú ako v dlaniach hrášok a ja kráčam stále krivo.

Tá záhradka, čo vlastní štetce,
štetce tohto sveta,
farby sú, no nikomu sa nechce,
namaľovať repliku neba.

Tá kvapka, čo si letí svetlom,
razpráva sa, šepká nežne,
Beží o preteky a o život,
bo sa nechce zmeniť v kvapky snežné.

Ten strom čo čaká na úsvit,
ako staručký kráľ sa nesie,
neprestal do naších sŕdc mieriť,
neprestal veriť v časi snežné.

Ten chlapec, čo dýcha záhradou,
stromy sú jeho pľúca,
ten chlapec, čo žije nad svetom,
ten chlapec, čo je hrdý ani svieca!

Je posledný mohykán v krajine z pevností,
je ako starý pán čo čaká na hostí,
je ako živý pelikán v múzeu,
je ako dievčatko s príborom v ródeu.

Vietor je matka mojich myšlienok,
ja som ten chlapec zasnený,
váš svet je pre mňa bitúnok,
nazrel som zo stromu a ostal ranený.

Malina

Prechádzam sa s tebou žena,
kráčame tichou dolinou,
pri vyslovení tvojho mena,
zapaľujem plynové lampy šťavnatou malinou.

Menia sa tiene,
zahaľujú svet,
a ja utekám pre ne,
no pod tvojim svetlom ich zrazu niet.

Čerstvá rozkoš tvojich dlaní,
tak rád s nimy dýcham,
nech sa mi želanie splní,
nech s tvojim svetlom v očiach bývam.

Ticho hryziem tvoje ovocie,
sladučký nektár sajem,
stávam sa autorom proroctiev,
a z tvojich pier sa najem.

Tvoj svet je ako jabĺčko,
a ja som jeho červík,
utíšim ťa pesničkou,
a na ústa kladiem perník.

Ten cukrový záves tvojich zvukov,
jarný šepot tvojich nôh,
hlasný hvizd tvojich prútov,
si kráľovna umelcov venušinych sôch.

Niečo a niekto

Ste len sami dvaja,
sami dvaja bez ľudi,
ako kvet vykvitne na jar,
tak sa i laska opäť narodí.

Láska čo stratila všetko,
nemôže už stratit viac,
a nemal by si preto,
posielať bozky na mesiac.

Zaľúbene odcudzený,
skrývaš svoje vlastné ja,
v zlom storočí narodený,
stretli ste sa obaja.

Nebojíš sa toho svojho,
nebojíš sa viac a viac,
bojíš sa že tvoje srdce,
si dávno poslal na mesiac.