Mika

Život?

Tak ako kvet prahne po čmeliakovi,
Tak ako chlap túži po žene,
Tak ako starec lipne na Alpe,
Tak ako vták potrebuje dážďovky -
- tak človek potrebuje život:
plný nehy,
túžob,
plný dotykov
a slov.
Život ako sen,
sen ako život.

Rozkopnúť drzo bránu sveta,
zakričať: TU SOM!
A vrhnúť sa strmhlav do boja -
- o nehu (ak ju objaví),
- o túžby (ak si vypije),
- o dotyky (make it yourself),
- o lásku (ak si ju kúpi).
Schmatnúť Amorovi luk
a zastreliť sám seba:
keď nastane najtichší hluk.

A potom odísť
priamo do neba.

Kráčam

nočnou ulicou
a svetlo vysmieva sa
mojim myšlienkam.

Nebeský pot
splýva s úsmevom
a vo vrecku štrkajú
mi kľúče -
od večnej istoty,
ktorá vyšmykla sa
ako úhor zo siete...
a zanechala po sebe
zmrzačené pocity.

Však nevzdávam sa :
hľadám -
pravdu právd
srdce sŕdc -
bojujem
za seba
v hustej realite
a vždy si odtrhnem
kúsok z tej istoty -

ten ochráni ma
a
vyčarí
milú grimasu :
- radosti
- lásky
- zbožnosti...

Tmavý vietor
zhodnotí moj vkus,
prešmykne sa miestami,
kde mohol si len ty -
a zas nechá ma tam stáť,
s črepinami
neistoty...

Plačem -

Plačem -
nad úbohosťou ľudí,
ktorí nezvážia,
čo vlastne ich mrzí.

Plačem -
nad samotou ľudí,
čo nevidia svoj obraz v zrkadle;
čo z prebdetých nocí
uvili prstenec chudoby
a položili ho na pomník
obetiam života.

Kto napojí vyprahnuté oči?
Kto zaženie hlad po láske?
Kto pomôže zlomeným nohám na ceste do raja?
Snáď ten, čo neživým očiam dá -
močiar?
Snáď ten, čo prestrie stôl -
hriechami?
Snáď ten, čo ponúkne ti -
kočiar?
(s mŕtvymi somármi)

Plačem -
nad krutosťou toho,
kto pomáha rečami,
no skutkami -
pomôže len sebe!

Plačem -
nad výsmechom toho,
kto vraví si Boh -
lež namiesto lásky,
ponúka hrob.

Sneh

Malé
ľadové
slzy neba
padajú ti -
do vlasov...

dosadnú mäkkučko,
zatrbliecu sa -
a umrú...

čierna stopa -
na bielej ceste,
havran milujúci -
holubicu...

zbožňujem ten pocit -
roztopit sa ti v náručí...

-

Stretla som lásku -
pobratali sme sa.

Už je to dávno,
čo bila som sa o miesto
v tvojom srdci -
v tej chladnej komnate:
ukradnutych slov.

Citim tvoj tep,
hoc mrtvym sa zdas

Tak otvor oči
a
vdýchni vôňu:
mojich vlasov,
mojich údov...

Počúvaj ticho,
čo hovorí hlasom
tvojho smútku -
prezradí
tvoj strach
oblečený do nemoty.
Klaun neživých túžob,
čo na večný spánok
svoj úsmev uložil...

Tak otvor oči
a
vdýchni vôňu:
konvaliniek
z mojho lona.
Polož hlavu
na kockované nebo.
Pobozkaj ruku,
č hladí tvoju:
tvár,
dušu ...

Ucti si ma ako bohyňu -
nočných snov
a
dovoľ mi odísť,
keď slnko
pošteklí strechu
prvým ranným svetielkom ...