Tá naša hospoda

"Krušovice sú najlepšie pivo, aké existuje," vyhlási jeden mladík, ktorý sedí pri po-slednom stole. Sedí tam šesť chalanov vo veku asi osemnásť rokov a slopú prvé pivo. Pre čašníkov sú osemnásť ročný hostia najlepší z viacerých dôvodov. Jednak z dôvodu, že im môžu legálne predať pivo a po druhé im môžu podčapovať a 'pančo-vať' pivo. Chalanov to však netrápi, majú na bundách pricapnuté zelené stušky a ži-vot ich netrápi. Traja z nich vyzerajú ako prívrženci skinheadov. Ostatný sú úplne obyčajný homo sapiens. Je okolo päť hodín. Jeden z nich je talentovaný podrívač: "Vojto, keď vypiješ to pivo na ex, zaplatím ti ďalšie."
"Teraz, keď mi po sto rokoch čašník načapoval aspoň po čiarku!? Síce to v pohode zvládnem, ale nič som nejedol."
"Bereš, alebo nebereš."
"Ber to ty debile," pridáva sa Anča.
"To zvládneš Vojto. Veď to sú Krušovice a je to prvé pivo dnes, no né!?" zabrdne tiež Glukóza.
"Kurva, ale keď hodím tyčku, tak ju hodím na teba," nainšpiruje sa Vojto a názorne ukazuje ako asi hodí tyčku na návrhára stávky Piotra.
"Kurva, ja to pivo vypijem. Ja sa naserem a vypijem ho. Ja viem, že Piotr je podrí-vačský hajzel, ale ja to zvládnem."
Vojto chytí pivo a v priebehu desiatich sekúnd ho vleje do seba. Hlava sa mu síce mierne zatočila, ale hlavne to cítil v žalúdku. Bol plný piva, ale už tu bol čašník a Piotr objednáva ďalšie pivo pre Vojta. Ostatný si síce ešte ani poriadne neodpili a Vojto už ide na druhú rundu.
"Keď vypiješ aj druhé na ex zaplatím ti ešte dve," zabŕda ďalej Piotr.
"Ser na to Vojto, ty debile," opäť sa do rozhovoru pridáva Anča.
"Kurva, ja ho vypijem ty čierny hajzel."
Čašník zatiaľ priniesol pivo a Piotr ho zacvakal. Vojto chytil pivo a vyslopal ho na ex, aj keď už mal väčšie problémy a trvalo mu to okolo dvadsať sekúnd. To druhé mu však už uderilo do jeho prázdnej hlavy a začal mudrovať o rasizme, antiseminizme a pod.
"Vy negerské, židovské, vyjebané, čierne, rómske kurvy. Vy hajzli prašivý. Tak vás zbijem, že vás matka doma nespozná. Vy, vy, vy, vy rómské kurvy," vykrikoval Vojto na celú hospodu na Bochníku.

Hospoda na Bochníku bola jedna z mála menších a dobrých krčiem, keby do nej ne-chodili podobné prípady ako Vojtová banda. Nachádzala sa v centre mesta Pressburg a čapovali tu Krušovice. Síce vždy v nej bolo zadymené, ale po desiatich minútach si človek zvykol. Personál bol pod priemerom a dal sa. Hospoda na Bochníku nebol vyložený pajzel, ale nebola to ani žiadna kaviareň Na rohu. Bol to proste zlatý stred. Schádzali sa tu ľudia so všetkých spoločenských, politických a kultúrnych vrstiev. Jediná chyba bola, že občas sa tu objavilo zopár antimozgov. Zrovna dnes tu sú neo-nacisti a pri ďalšom stole si vysedávajú dvaja chlapi, zjavne v dôchodkovom veku, ktorí sú prívrženci diktatúry menom Hnutie, ktorá na Slovensku vládlo pred nedáv-nom. Títo dvaja chlapi sedia pri tretej runde piva, mierne pripitý. Fajčia Marsky a vyzerajú byť ako prívrženci hnutia robotníkov, pretože sú oblečený v monterkovej súprave. Obidvaja majú šedivé vlasy, plešiny a jeden z nich má bradu na spôsob Karla Marxa.
"Dnes som čítal v tej, no dig, jak sa volá . . . . Republike, že dig, sa bude dig zvyšo-vať to, dig, no to vodové a to točivé. Dig, za Vladka, to dig nebolo. Teraz, dig samí komunisti sú tam. Hej, počúvaj Augustín, tuto v tej, dig Republike písali, dig, že dig bolo to, no to dig referendum neúspešné, lebo bolo dig zmanipulované," hovorí Ser-gej /to je ten s bradou/ svojmu spolusediacemu pri stole Augustínovi.
"Já som hovoril, že Dzurinda pindá," odvetí Augustín.
"Aha dig, čo tu ešte píšu. Dig, že náš Vladko si spokojne býva v tom, no dig, no v tom penzióne. Jebnutí, konečne mu dali dig pokoj, néé?! No dig, jebnutí, minule dig ho tam dig ostreľovali dig. Hajzli sú to tí jak sa volajú tí dig bicyklisti. Tie dig kurvy bolševické!"
"Já som hovoril, že Dzurinda pindá."
"No dig, ja sa idem to dig vyšťať."
Sergej išiel na malú potrebu a Augustín zatiaľ vybral z vrecka staré komunistické pe-ro a napísal na stôl: Dzurinda pindá, lebo je bicyklista. Dvakrát to podčiarkol a zakril to obrusom. Keď Sergej prišiel objednal ešte jednu rundu a vybral z tašky malé ko-munistické rádio a zapol si rádio S1.
"Dig idú tie dig správy. Ten dig rádiožurnál."

V Hospode na Bochníku bolo šesť stolov. Jeden stôl bol zhruba pre piatich ľudí. Všetky stoly boli zakryté červenými obrusmi so značkou Krušovice a na každom stole ležal jeden červený popolník so značkou West, papier s ponukou jedla a pitia. Avšak tento papier už bol však na každom stole dostatočne zdemolovaný. Pri treťom stole asi najmenšom sedel jeden láskou zachvátený stredoškolský párik. Boli to Jóži-ke a Mona Líza. Jóžike bol touto jeho dosť platonickou láskou zachvátený až po uši. V niektorých momentoch dokázal pre Monu Lízu spraviť všetko. Raz jej napríklad uprostred Hlavného námestia pobozkal topánku a trikrát sa jej poklonil. Mona Líza bola totižto veľká feministka. Bola do toho tak zažratá, že neznášala celé mužské po-hlavie. S Jóžikem chodila len preto, aby sa na ňom pomstila. Mona Líza bola dokon-ca lesba, ale to nevedel nikto okrem jej mileneckej dvojky - feministickej spolužiač-ky Wiery.
"Jóžike kúp mi ešte jedno pivo a sebe kúp sódu, vyzeráš ako keby si bol ožratý."
"Už idem, len dopijem to pivečko."
"Hneď choď! A kúp aj chipsy! A pohni kostrou ty sexistické prasa!"
"Hneď som späť miláčik!" zakričí Jóžike bez povšimnutia na to, ako ho oslovila Mo-na Líza.
Jóžike je zvláštny typ človeka. Navonok nevyzerá vôbec ako úplný nevzdelanec a sedlák, ale vo svojej podstate je. Je veľkým zástancom ateizmu, hlási sa ku komu-nistom, miluje house a techno hudbu a zaslepene miluje feministku. Pre mnohých by z toho vyplynulo, že je to ideálny chlap /pre tých, čo nevedia čo to bol komunizmus/. Avšak nehovorím, že Jóžike bol úplne nevzdelané teľa. V športe sa ako tak vyznal, čiastočne chápal význam slova komunizmus a bol milovník alkoholu. Ešte jedno som zabudol - vyslovene neznášal fajčiarov. Sám bol veľký nefajčiar a všade, kde mohol lámal cigarety. Jedinému človeku, na ktorom mu fajčenie nevadilo bola Mona Líza. Bol totižto absolutne zaslepený láskou.
Momentálne myslel na to ako Monu Lízu prekvapí tím, že jej kúpi litrové pivo a dvoje chipsy. V hlave necítil žiadny alkohol, ako mu tvrdila Mona Líza a tak si kúpil ešte aspoň jedno malé pivečko. Jóžike mal ešte jednu veľmi kladnú vlastnosť - milo-val pivo.
"To čo si si kúpil ty ožran. Ja mám chodiť s ožranom?! Jóžike, ja som si o tebe mys-lela, že si slušný chlapec a že ma máš rád, ale alkoholizmus ja nepotrebujem," zabrd-ne Mona Líza do Jóžike namiesto vďaky za dvojité porcie.
"Prepáč, ale ja som predsa mal iba jedno pivo. To je nič. Vôbec sa necítim opitý!"
"No vidíš, typická reč ožrana - vždy tvrdí, že nie je opitý. Jóžike mám sto chutí za-volať tvojej matke a povedať jej, že si tu ožratý, ale nie som sviňa. Daj my to malé pivo a bude všetko O.K."
Jóžike svojou zaslepenou láskou k feministke poslúchne a dá pivo Mone Líze.

Vidíte! V hospode na Bochníku sa stretávajú rôzni ľudia, z rôznych spoločenských vrstiev, rôznych rás, rôzneho názoru. Chodia sem zaslepenci, samovrahovia, komu-nisti, nacisti, feministky, anarchisti, militaristi, pacifisti, homosexuály, bisexuály a aj heterosexuály. Avšak všetci sú to ľudia /skoro - okrem nacistov/, ktorí milujú pivo a za rôznych podmienok ho tu s radosťou aj žiaľom vychutnávajú. Dokonca pri ďalšom stole sedela parta vojakov, ktorí dnes dostali opušťáky. Kam by išli ak nie na dobré pivo?!
"Do riti, dobré české pivo je lepšie ako tá najlepšia ženská. A pritom sa hovorí, že sexu sa nič nevyrovná. Hovno, kráľovské Krušovické nemá konkurenciu. A ešte k tomu čapák! Do riti!" zanôti Pišta.
Gremlin si zapálil cigaretu, neprítomným pohľadom pozrel na Pištu a rozbehol sa na hajzel hodiť tyčku.
"Kurva, do riti, jemu je so mňa zle. Do riti to nie je dobré, to nie je dobré! Do riti je-mu je so mňa zle," opäť zanôti Pišta a zdvihne Gremlinovú cigaretu, ktorá Gremlino-vi vypadla pri šprinte na hajzel.
"Debile aj ty si už dobre ožratý. Jemu nie je zle z teba, ale z alkoholu," pripojí sa Fredy, ktorý sedí iba pri druhom pive. Ostatný už majú piatu rundu, ale on je jeden z tých, ktorý si dajú za jeden večer maximálne dve pivá už len z princípu.
"Do riti, ty si strašný debil. Do riti! To nie je možné! Takú kravinu môže vypotiť len taký debil ako si ty Fredy. Do riti, ty si nehorázny debil! Do riti, veď tebe už nemu-sím hovoriť ani debil. Tebe stačí povedať Fredy a to je úplne jasné, že si absolutný total debil," opäť zabásni Pišta.
"Kurva, ale aspoň nie som alkáč ako ty. Ty si obyčajný debilný notorik. Si obyčajný idiot. Ty si debil na druhú. Ty vôbec nič nechápeš. Veď si obyčajný notorický ožran. Ty zomreš na udusenie vlastnou tyčkou," zakontruje Fredy.
"Dobre, dobre. Sereme nato, dnes sa máme predsa ožrať do nemoty, no nie?!" pripojí sa opäť Gremlin, ktorý si popri tom utiera hubu servítkou. Ten už stihol vypiť štyri a pol piva a fľašu vodky a hodiť jednu tyčku.

Pri ďalšom stole v Hospode na Bochníku sedela parta mladých študentov. Boli to hu-dobníci z jednej rockovej skupiny. Sedeli pri druhom pive a boli v plnom prúde zába-vy. Títo chalani mali okolo osemnásť rokov a Hospodu na Bochníku navštevovali skoro každý piatok. Momentálne plánovali ako by sa tu dalo dohodnúť nejaké to hu-dobné vystúpenie. Oni totižto už skúšali takmer pol roka, ale ešte žiadny koncert ne-mali.
"Normálne pôjdeme teraz za vrchným a spýtame sa ho či by tu nemohol byť nejaký ten malý koncertík. Povieme mu, že žiadne prachy nechceme. To zobere v pohode, veď bude musieť zacvakať iba elektrinu a popritom na pive zarobí oveľa viac," hovo-rí spevák a sólový gitarista.
"No jo, to by šlo. Zavoláme zopár známych a bude to cool. Mohli by sme napríklad zajtra né?" pýta sa bubeník a zapaľuje si bágo. Bubeník je ťažký fajčiar, ale vynika-júci vedúci skupiny. Bicie má síce slušne rozbité, ale vie to na nich rozbaliť.
"No čo súhlasíte?" opýta sa opäť spevák a sólový gitarista.
"No jasan," ohlási sa basák.
"No dobre, ale nech nám dajú aspoň jedno pivo zadara. Vieš koľko na nás trhnú, keď všetci prídu?" pridá sa druhý gitarista. Tento chalan je ťažký pivár. Nič okrem piva z alkoholu nepije.
"Drb na to. Podstatné je, že budeme mať konečne koncert. Čašník ešte štyri veľké pivá," objedná popri odpovedi bubeník. Síce ešte nedopil, ale ostatný už hej. Bubeník miluje túto hudbu. Je do nej úplný fanatik, veď on vymyslel aj názov Punkové pištole podľa jeho veľkého vzoru Sex Pistols. Bol to vlastne punkáč.
"No dobre a ktoré pesničky by sme im tu zahrali. Niečo čo by sa hodilo do tohto prostredia, čo ja viem, napríklad niečo na oslavu piva, alebo proste niečo o hospo-dách a alkohole, né?" pýta sa spevák a sólový gitarista.
"No jasné, veď môžeme zahrať aj niečo prebraté. Napríklad od Zóny Pivo, alebo od Troch sester volačo?" spýta sa basák.
"No dobre, ale to by sa zišiel aj nejaký ten akordeón?" opäť sa spýta bubeník.
"Netreba, len nech máme pivo," opäť sa zapojí druhý gitarista.

V Hospode na Bochníku je všetko možné, je to kosmopolitná putyka, ktorá nepozná strasti a nechutnosti ľudského života, pretože sem sa chodia ľudia zabaviť a zabudnúť na svoje starosti. Pivo tu je výborné - veď to je to podstatné!

P. S.: Pivo to je zradný nápoj, obsahuje však tvrdý náboj.