M. Lukáč

Náznak slzy

Prepáč, nebudem teraz písať o tebe a o mne
a ničiť tým poéziu.
Verše vdýchnem len mojim pocitom.

Ozveny nechcem, slová v plaste
chcem veľa, všetko z teba.
Nie je slovo každé písmeno.

I kvety, sú tak smutné ak drží ich nevďak
vieš to? Chyba. Už opäť píšem
o tebe a o mne.

Zvery v kruhu

Oslepený strelec
a panna pri ňom,
vyzerajú trochu ako blíženci.

Až kým sa nezlomia tie ich váhy
lásky.

Najkrajší kvet

Stojí medzi ostatnými
žltobledomŕtvy
lupene má čierne
aj kalich z černe prchký

Lesk a vôňa jeho bytia
ó, tak prizma vzácna
Ticho šepnúť: všetci mŕtvi!
To ostatné sa stráca

Vôkol neho
nikto, žiadna,
utíši krv smútok
jeho duše žiadza?

Kalich od smrti bledý
majestátne lupene
čierno-čierny
stojím v ľudskej záhrade.