Stretnutie

Pristúpil k nej bližšie. Pohľad bol priamy, do očí. Jeho dlaň sa dotkla tváre. Jej jemných a súmerných čŕt. Telá sa, akoby vlnili. Navzájom komunikovali nepočuteľnou rečou.

„Nepoznáme sa. Ale...vídam ťa každý deň. Náhodou, či keď čakávam, či sa zjavíš spoza rohu ulice. Som tebou fascinovaný. Ale...mám priateľku.“ – povedal akoby ospravedlňujúco.
„Ja som slobodná.“
Ich tváre sa priblížili k sebe. Dýchali na seba. Skúmali, kto sa odváži prvý.
Pobozkať.
„Pozri sa na mňa.“ - jemne sa dotkol jej pier.
Hanblivo sklonila tvár. Ale len trošku. Aby celkom nestratil kontakt s jej perami. Ponorili sa do seba. Odrazu tak nenásytne. Ich jazyky sa láskali a objavovali stále nové zákutia, ktoré mali skutočnú príchuť vzrušenia.
Jej pery mali chuť hebkosti. Ešte nikdy necítil to, čo teraz. Mal pocit, že žije.
„O čom je tvoj život?“ – spýtala sa.
„O sexe, o láske“ – odpovedal akoby automaticky.
„Tvoje reči mi smrdia. Ako smog“ – podotkla znechutene.
„Páčilo sa ti to?“ – spýtal sa.
„Áno, ale bolo toho akurát dosť. Akurát na to, aby som sa nezamilovala.“
„Nejaké námietky?“ – zatváril sa pobavene pozerajúc sa jej do očí.
„Nie.“
„Niekto lepší?“ – nedal sa odbiť.
„Nie. Starší. Skúsenejší. Ako ja.“ – usmiala sa.
„Niekto lepšie zarábajúci? Som pre teba niečím novým?“ – spýtal sa akoby s malou nádejou v hlase, a dlaňou pohladil jej štíhlu šiju.
Zamračila sa.
„Áno. Vlastne.....nie. Si obyčajný. Chutíš obyčajne. A.....si primladý. “
„Na čo? Na flirt? Ja som cítil niečo iné“.
„Ja nie“ - odpovedala a odvrátila pohľad smerom k oknu.
Ukazovákom si otočil jej tvár k sebe.
„Páčilo sa ti to?“
„Som rada, že je to za nami“ – povedala akoby ľahostajne, ale sama tomu neverila.
„Stoj, nehýb sa. Chcem si ťa ešte prezrieť. Nejaké námietky?“
„Nie...“ – usmiala sa.
„Máš rada neznámych? Cítiš sa osamelá?“
„Rada sa hrám.“ – zahľadela sa priamo, akoby do hĺbky jeho duše.
Prstom prechádzala po jeho tvári. Čítala každý centimeter.
„Si nádherná“ - zašepkal.
„Ty tiež.“
Ochutnal jej pery. Zas a znova. Ponárali sa do seba a vychutnávali si ľahkosť bytia, ktorá sa miestami stávala priam neznesiteľnou.
Odrazu ho od seba odtisla.
„Ja sa len tak nebozkávam s cudzími mužmi“.
„ Ja tiež nie. Ale takto s tebou, rád.“
Nežne pohladila jeho tvár. Voňal škoricou a zeleným čajom.
Ponoril sa do jej vlasov a objal ju.
Ticho preťala jej otázka. „Budeš so svojou priateľkou.....dnes?“
„Čo sa stalo?“ - zneistel.
„Nič. Len, žijeme oddelene. Príde predsa tá tvoja. Je tak mladá. Prečo márniš svoj čas?“
„Prečo ma súdiš? Ja si myslím, že ho nemárnim. Ja som si to užíval. Každý moment. A viem, že aj ty. Páčilo sa ti to. A chceš viac.“
„Budeš ale s ňou...“- hlesla.
„Hneváš sa?“
„A čo ak áno? Že som sa nechala zmámiť tvojou drzosťou. Ona je mladá a urobí všetko čo chceš. Poznám to. Bola som tiež taká.“
„Je tmavovláska. Robí čašníčku v espresse oproti.“ – usmial sa.
„O.K, tak objímaj aj ďalšie, ktoré prídu. A márni svoj čas. Si slaboch. Nechcem problémy.“
„Ja predsa tiež nie“ – povedal udivene.
„Prečo si ma pobozkal?“ – zahľadela sa mu do očí.
„Lebo som to tak chcel. Chcem teba. Povedz mi, ľúbiš ma?“
Tá otázka akoby ju odrovnala. Ostala prekvapene stáť.
„Nie, neľúbim“ – usmiala sa.
„Urob niečo. Ja viem, že mi klameš. Lebo ja ťa ľúbim.“ – povedal akoby s detskou ľahkosťou.
„Čo máš dvanásť? My nemôžeme. Nikdy predtým sa mi to nestalo. Nie je rozumné takto sa nechať strhnúť. Ovplyvniť pudmi.“

Keď v noci zaspávala, pred očami sa jej odohrával obraz dnešného dňa. Snažila sa precítiť vášeň a vzrušenie. Chcela to prežívať znova a znova. Na perách ešte stále cítila tie jeho. Ale bola to len fatamorgána, ktorú priniesol dnešný deň.