Luba Hricová Zo života obyčajnej Leny
Dnes som si...

 

Zo života obyčajnej Leny

Milujem Ťa! Chcem Ťa! Žiadnu inú . Ak nezdieľaš so mnou tento pocit, napíš mi niečo, kvôli čomu Ťa nebudem chcieť vidieť aspoň týždeň!!!

Po tele sa jej rozlial adrenalín a spôsobil, že jej oči skoro vyskočili z jamiek a musela si rukou zakryť ústa. Zamaskovať ten čierny tunel, cez ktorý by sa nekontrolovateľne vydral výkrik. Sedela na prednáške a teraz neveriaco zízala na mobil. Čítala si správu znova a znova. Už ju nezaujímal snažiaci sa profesor za katedrou.

V Leninom životopise v kolónke "Čo Vás charakterizuje" by mohlo byť pokojne dopísané : 1 správa prijatá. Možnosti: Čítaj teraz... Zbožňovala SMSky. Rada ich písala a ešte radšej dostávala. Lenže, nie všetky mali obsah, ktorý by ju potešil.

Pôvodca šoku bol Martin. Udržiavaný štyridsiatnik. Ďalší muž v jej živote. Spoznali sa na služobnej ceste v Prahe. Pri spomienke na neho si vybavila hlboké modré oči a plné pery. A ešte pokoj, ktorý z jeho bytosti sálal. Mala rada jeho prítomnosť a sex s ním, ale jeho prítomnosť jej nijak zvlášť nechýbala.
Aj keď zo začiatku nič nedal najavo, cítila, že príde okamih konfrontácie citov. Jeho.

Lena nešikovne stláčala tlačidlá na malej umelohmotnej škatuľke. Prsty ju nepočúvali.

Máš pravdu necítim k Tebe to čo Ty ku mne.
Ostaňme tak ako sme. Pri skvelom sexe a dobrom jedle.

Možnosti... Poslať... Sprava odoslaná...

Zahniezdila sa podvedome na stoličke. Uvedomila si, že ju s ním spája iba sex a jedlo. Nie IBA. Až DVE veci.

Odrádzalo ju, že bol rozvedený. Haluška v hlave. 30 ročná žena, k svetu, spokojná s platom, pracovným zaradením a aj so šéfom, študujúca vysokú školu plus kopec priateľov a takzvaných priateľov. To je ona. A vyberá si. Na koho čaká? Dokedy? Rovesníci sú rozchytaní a k dispozícii sú zúfalci. Sú tu ešte muži po dlhoročných vzťahoch. A nakoniec hrozienka. Slobodní, neobjavení a preto vzácni pre ženy po tridsiatke. Aj pre Lenu.

Páčil sa jej Dušan. Bol však už objavený. Priateľkou. Lena však pri ktoromkoľvek stretnutí s ním naivne dúfa, že sa s tou osobou jedného dňa z nejakého podstatného dôvodu rozíde, príde za ňou a dajú sa dokopy so všetkým čo k tomu patrí. S jeho vôňou, úprimným pohľadom a plešinkou ktorá jej vôbec neprekáža. Bude ju pohládzať a zbožňovať.

Prednáška ju už vôbec nezaujímala. Pohľad sa menil na zasnený.

Realita je aj to, že sa jej dnes nechce na stretnutie s Janom. Bude ju zas obchytávať a tlačiť svoj jazyk do úst, pri rozlúčke v trolejbuse? Premýšľala či ísť. Premýšľala či poslať SMS Martinovi a stretnúť to modré more v jeho očiach. Táto SMS však mení situáciu. Už sa nevie správať ako predtým. City zaväzujú.

Láska to je ľútosť a strach.

Prednáška skončila a ona si cestou domov v preplnenej električke uvedomila, že jej chýba Karol. Nielen tým, že ju vozieval do ich hniezdočka lásky a nezhôd jeho služobným čiernym Passatom. Pocit zaznieval zmiešaný s melanchóliou - kdesi z diaľky. Realita bola aj to, že sú už nejaký ten rok rozídení, no ona sa v myšlienkach vracia. Naozaj je to v nenávratne? Odkiaľsi prišla odpoveď. Uvedomila si, že sa ľutuje a stráca čas nad tým, čo Karol už nerieši.

Nechce to, čo sa jej ponúka. Chce to, čo nemá a nosí v podvedomí. Hoc je to chiméra, ktorá sa nenaplní. Pretože Lena rada sníva.

Vošla do bytu. Predsieňou sa niesla vôňa osviežovača. Síce umelá, ale príjemná. Kabelku zošmykla z ramena na zem a lodičky odkopla každú do iného kúta predsiene. S úľavou sa zvalila na pohovku v obývačke.

Spomenula si na Jana. Že by bolo potrebné dať mu vedieť čo s večerom a nenechať ho čakať na odpoveď. Nemá to rád. Má rád, keď sa ženy správajú tak ako chce on.

Na perách pocítila imaginárnu chuť vína. Vstala a istým krokom zamierila ku chladničke kde v tretom priečinku zhora ležal vychladený Cabernet Savignon. Z poličky vybrala pohár a opäť s úľavou klesla na pohovku. Naliala. Dnes si dá drink ale... Sama so sebou.