Lopatka

I.
Oblaky plávajú rýchlosťou
minúty poslednej chvíle,
ktorú som prežila
a bolo mi milé
ako si tancoval
spieval
a pil

No kôň tvojej slobody
so mnou sa bil
Išlo mu o pravdu
no stratil ju v dave
obzrel sa dozadu
a iné mal v hlave

Tienisté predstavy
a farebný plač
pozvú nás do kina
kde spitý premietač
chrápal si pokojne
až sme sa smiali
oddajúc sa povoľne
túžobne
v ošiali
jedinej minúte
poslednej chvíle
nášho milovania


II.
Usmiaty fenomén
smiešny prosebník
zakusol do otráveného jablka
a už nebol nik

No ešte pred tým
so mnou špásoval
chcel sa milovať
a potom sme spolu sedeli na konári
a jedli sme čerešne
mysleli sme na lásku
a mohlo byť tak večne
keby sme neboli mladí
a zúfalí
hlúpi a nestáli

Dnes už nie je môj
ten smiečny fenomén
usmiaty prosebník
dnes už je len optrávený
jablkom
i mnou

III.
V prítmi plamienka sviečky
sa dvaja milenci
milovali

on putoval po nej prstami
celý ufúľaný
od bozkov a túžob
čo vyčítal jej z očí

on preskúmal perami
každučký záhyb
jej hodvábneho tela

on miloval su od rána
do večera


Trochu kruté

Bosé nohy utekali
po panenskej lúke
Bosé nohy pobodali
včely kruté

IV.
Zelený bol les
I vlak,
Čo ma niesol preč
Plný ľudí
Veľkou rýchlosťou
Dral si cestu vzduchom
Hluché ucho
Plné brucho

Chcem preč
Som preč
Zas som ušla

V.
V jedno ráno
ma slnečný svit
splálil na uhlík
tlejúci v tvojom srdci

VI.
Kráčam tým
Chodníkom zakliatým
Tiahne sa popod buky
Je zelený a šťavnatý
Kolíše moje kroky
K chôdzi pomalej


Ráno

V tiché rána nosím
svoje okno so sebou
nahá a mladá
a smiešna
ako žena
čo v tebe niečo hľadá

V tiché rána
šla som vždy za tebou
sdušičkou maličkou
s strachom, že narobíme hluk
a budeme súdení
a rozdelení

V tiché ráno
sme kričali
myslím, že sme stratení
a nikdy
sme sa nenašli

Sebou opitá

Opíjam sa vlastnými slovami
hovoriac o sebe,
zahŕňam sa horami-dolami
poklôn o svojej spanilej duši

Opíjam sa vlastnými slzami plačem
nad sebou
strašlivo nariekam
nad strateným prstienkom
čo som si darovala
v záchvate sebelásky

Opíjam sa vlastným smiechom
smejem sa, smejem sa hlasne
nad vami čo píšete básne
nad vami všetkými čo chcete
mať poéziu v duši
no kto z vás tuší
že poézia to som Ja

Som stratená múza
som všetko čo len chcem
a nepatrím nikomu
snáď len sebe
keď sa opíjam vlastnou krásou


VII.
Kvapka za kvapkou
padá na mňa tma
a ja som zabudla
kam som vlastne šla
Taká ľahká ako sen
skončila som jeden unavený
deň


VIII.
Dotyk dotykov sa odohral
keď sa oči stretli v prítmi,
keď ešte nikto ani nedúfal,
čo prinesie ten letmý,
no veľmi trúfalý pohľad

IX.
Maličká hviezdička
sa trblietala v tvojom oku
ty dal si si trochu moku
a už bolo po všetkom

X.
Schody do hlavy
markodrap bez výťahu
na lístok do neba nedoslaneš
zľavu

Tri …

Môj deň
tri bodky
a ja

Milión spomienok
na moje svedomie,
no ja si myslím,
že nieže nemám za čo pykať
že nemáš
že pravda je vo mne
že nežijem preto,
aby som prespala svoje štastie

Ja nežijem v sne
ale tu
v tieni zlých
vtietňni tých
čo súdia
môj deň
tri bodky
a mňa
to,
že som tu
pri kráse a zlobe
pri slovách
pri tebe
v mojom dni
a ďalej
a možno ešte ďalej
spí
môj deň
tri bodky
a ja

Keby
Keby pravda sladká bola
tak ako je krutá

Keby život krátky nebol
a nemal svoje putá

Keby srdce poslúchalo
a nebolo hlúpe
Keby telo na pocity
aspoň bolo skúpe

Bola by som stále mladá
a nemala starosti

Keby som raz umierala
bolo by to z hlúposti

že som chcela všetko naraz
veľa nebolo mi dosť

Vidím to tu ako teraz
seba umrieť na hlúposť


XI.
Žila som v túžbach túžobných
Žila som v krásach nádherných
Bola som šťatná preštastná
Len už som z toho vyrástla


XII.
Ženy a básne
to nejde spolu,
jedny sú krásne
iné majú
smolu


Vravela som

Vravela som:
"Nakresli mi smrť!"
"Nakresli mi svetlo!"
a on ho nakreslil
to svetlo sa ma dotklo
a prišiel s ním nový strach
strach o mňa, o teba
o celý svet

Vravela som:
"Dávaj!"
a on dával - čo prišlo
dal mi trochu nehy
dal mi trochu seba
dal mi toho veľa
všetko čo som chcela

A ja som aj tak vravela:
"Zmeň sa!"
a on sa zmenil
začal sa brániť
začal sa hnevať
a už ma nepočúval
už ma nepočul ako som plakala
keď odišiel


Pri všetkom

Pri všetkej túžbe
Pri všetkých snoch
stále tu býva
tu I v tých dňoch
odporná chlípnosť
vlastného ja
odporná samota
a k tomu tma

Pri tomto príbehu
Pri všetkom v nás
mal si ma na dlani
všetok ten čas
kým so ťa topila
vo vlastnej krvi
kým som ťa ľúbila
aby si ľúbil

Pri všetkej láske
čo sa raz zrodila
chcela som umierať
no všetko som prežila


Pod zámienkou lásky

Opitý už len predstavou
jej sĺz
si sa rozhodol
spladnúť na dno rieky
všetkých poloprávd
nechcem povedať
že klamstiev
ale áno

A ona rýchlo vyplula
všetky ti slová a predstavy
čo si natlačil do nej
pod zámienkou lásky
Ona
rýchlo zabudla
na všetko príjemné
čo si jej urobil
pod zámienkou lásky
Ona
je šialená
Ona
sa zbláznila
Ty si odišiel
Niet už tej lásky


XIII.

Nechám ťa dusiť vo vlastnej šťave

Nastúpim do vlaku
A viac sa neobzriem

Ruka z okna máva

Iba rozlúčka

A tak som sa toho bála