Loner

STRATENÁ MLADOSŤ

Zbohom strmé brehy mojej mladosti
lúčim sa vody tak krásne studené
odchádzam bez praxe i skúsenosti
a všetko zdá sa mi tak stratené

Slzy v očiach, z úst nevládzem
čo tu robím veď som bez pozvánky
chcem sa vrátit spät no nemôžem
niekto od mladosti vymenil mi zámky

Boli to časy tak roztopašne krásne
časy, keď svet som len spoznával
časy tak smutné, veselé a krátke
časy, ktoré som nenávidel no miloval

V čom som žil to všetko strácam
neskúsenosť, zbrklosť, láska
topím sa no predsa plávam
telo riadiť začína mi hlava

Zbohom strmé brehy mojej mladosti
návratu už niet a na duši ryha
ryha z lásky sklamania a radosti
všetkého, čo som v mladosti prežíval

POĎ JAK SI

Ľudia bez tváre a charakteru
usmievajú sa, no ja neviem čomu
životy ich sú prázdne ako školy v lete
z jedného dňa na druhý, bez záchrannej siete

Poď, tak jak si, bez príkrasov bez masky
poď tak jak si, bez príkrasov, bez dôvodu
poď a všetko bude zase sranda
poď a život zase zmysel bude mať
poď sa len tak so mnou zabávať, niekoho milovať

Poď tak jak si, nechaj masku šedú doma
poď tak jak si, neboj sa íst so mnou sama
poď a všade bude zase láska
poď a život zase zmysel bude mať
poď sa len tak so mnou zabávať, so mnou milovať

Neodchádzaj, nezatváraj dvere mi
ja som chcel len jeden úsmev úprimný
spoznať, že všetko nie je jak sa zdá
že láska vie byť stále úprimná
vidím však, že mýlil som sa
život nemá zmysel pre mňa viac
adieu, pani smrť idem pobozkať

TY A JA

Len sa tak na mňa rýchlo pozrela
a tichá otázka z úst jej vyletela
pokojne a s úsmevom sa spýtala
či jej neukážem cestu do raja

Srdce mi v kútiku duše poskočilo
a mozog hneď z prevádzky vyradilo
také dievča by predsa neodbilo
a veľké nádeje si okamžite robilo

Bolo na nej vidno že sa nebála
previezť sa po úzkej ceste do raja
povedala sme tu iba ty a ja
na túto cestu sme čakali od mája

Nikdy také niečo ešte nebolo
každú otázku mi telo jej vrátilo
slov medzi nami padlo pramálo
ale oči naše to rozžiarilo

Od tmavého večera až do rána
stali sme sa z jedného obaja
odteraz už navždy len ty a ja
spoločne sme vykročili do raja

OČI

Je nádherný deň chce sa mi vyplakať
Moje oči.
Do teba stojíme, zoči - voči.
Ach tie oči.
Vedia krásne hladiť
Po srdci sa plaziť
Radosť kaziť
Treba zažiť
Oči.
Vtiahnu ma do svojho
Melancholického světa žiaľu
Kúsok srdca tvojho
Iskierku nádeje čo i len malú
Vidím v tých dvoch
Škrtám týždne po dňoch
Liahnu sa mi v bežných snoch
Oči tvoje, tvoje oči.
Stojíme si zoči-voči.
Stojíme v priestore iba ja a ty.
A naše dva páry očí.

PREHRA

Hľadím zdesene
na dno šálky
stratených snov
a kal nenaplnených túžob
mi zašíva pery
i keď veľmi chceli
viac nemôžu.
Nikdy sa nenavlhčia
už nikdy sa
nenapijú.