Lenka Šebelová

Pavučiny

Pavučiny zahaľujú
mi môj zrak.
Je to už raz tak,
ale moje srdce nedostanú.
Načo trápenie?
Všetko zamotané je.
Pohľad všetko napovie.
(jún 2000)

Slzy

Nežné slzy
belejú sa v tme.
Mäkko sťaby
v krehkom sne.
Náhle úsvit
preťal šero noci.
Zvláštny pocit...
Čaro chvíle bez pomoci
pretrhali jasné tóny
prichádzajúcej moci.
(19.11.2000)

Vánok

Myseľ blúdi
uličkami slov.
Nepočuť ich,
to srdce pamätá si
a vánok pohráva sa s vlasmi.
Vietor môj vzdych
odvial kamsi
a ozvena mi
nedá odpoveď.
(24.9.2000)

Slová

Slová lásky
nežné ako vánok
hľadia na mňa
z bielych stránok.
Slová vrúcne
hrejú na duši.
Slová krásne,
z ktorých srdce vytuší,
že bez teba
niet šťastia a radosti,
iba smútok celú
zahaľuje ma.
Zostaň pri mne
láska moja,
pevne ma drž za ruku,
lebo tá je navždy tvoja,
až do sveta súmraku.
(3.7.2002)

Lúka

Tam za oknom
v tichej dialy,
vietor hrá sa
s púpavami,
kolíše sa v korunách.
Tam, kde lúka
plná kvetov žiari
zrazu prihnali sa chmáry.
Slzy dažďa chladia,
kotúľajú sa jej po tvári.
Stoja, hľadia,
slovka nepovedia.
Na okraji lúky láska
akoby vytratila sa.
Už však pozri...
spoza mrakov dúha
úsmev v očiach maľuje.
Nežný cit tu opäť panuje,
vietor slzy osušil.
A ty si ani netušil,
že si moju lásku skoro
navždy stratil.
(9.11.2002)