scenár plný života

Skúšal som si predstaviť, aké to asi bude. V mysli sa mi preháňalo nespočetné množstvo scenárov. Niektoré veci som čítal, iné videl, o ďalších som len počul o zbytku som nevedel skoro nič. Mala to byť noc plná prekvapení a očakávaní. Všetko sa však nakoniec obrátilo o stoosemdesiat stupňov a to, na čo som sa pripravoval sa vôbec neodohralo a naopak, objavilo sa tisíc iných vecí, ktoré ma v tej chvíli ohromili zaskočili no nakoniec veľmi potešili. Načo sa pripravovať na niečo na čo sa aj tak pripraviť nikdy nedá, na niečo, čo treba iba zažiť na vlastnej koži.
Jej ruky neboli horúce a neodbytné. Naopak boli studené a triasli sa Ich hlad ma láskavo hladil na celom tele až mi na pokožke naskakovala husia koža.
Jej pery neboli vlhké a zmyselne našpúlené, pripravené dotknúť sa s mojimi rovnako roztúženými a nedočkavými. Naopak boli suché a popraskané, navlhčila si ich jazykom a mne poskočilo srdce a zastavil sa na krátku chvíľu dych. Keď som ju na ne napokon pobozkal ucítil som ich horkosť a sladkú chuť až som sa od nich nemohol nakoniec vôbec odtrhnúť.
Jej pohľad nebol priamy a žeravý. Ale bol naopak plachý a vyhýbal sa môjmu. Stále som v ňom videl náznaky pochybovania a strachu, no zároveň som zazrel záblesky očakávania a túžby, ktoré ku mne vystreľovali ako šípy magnetických siločiar.
Jej dych nebol pokojný a hlboký ale celkom naopak. Bol trhaný a krátky. Akoby ticho čakala, zahnaná do kúta, čo sa bude diať, pripravená urobiť čokoľvek, čo ju v tej chvíli napadne.
Snažil som sa pochopiť čo sa deje. Skúšal som vniesť trochu rácia do tejto chvíle plnej pocitov a emócií ale všetky moje scenáre sa rozplynuli v nenávratne a ja som s čistou, prázdnou hlavou konal nerozumne a nevedel som a nechápal, čo sa to vlastne deje a ako je možné, že sa niečo tak úžasné môže diať.
Všetko som hodil za hlavu, už nebolo nad čím rozmýšľať, nad čím uvažovať, nebol čas ani priestor. Zrazu sme stáli mimo neho a jediné na čom v tej chvíli záležalo bola ona a ja.
Odvtedy sa dialo všetko ako vo sne a ja som ho sníval plnými dúškami ho vychutnával a neprestával v ňom plávať a ponárať sa. Až som sa nakoniec utopil v jej pohľade som sa utopil, v jej úsmeve som sa utopil, v jej dychu som sa utopil, v jej náručí som sa utopil, v jej tele som sa utopil. Plával som na hladine a konečne som začal rozmýšľať. Rozmýšľal som ako sa asi dá krajšie neplánovať scenár na takú jedinečnú chvíľu ľudského splynutia tiel a duší.