biely plášť

>vraveli ste, že sa vás pokúšal zabiť?<
>áno, viete nemal ma nikdy rád. preto sa to tu snažil so mnou skoncovať. ja so mu ale nemohol uniknúť. nedalo sa. všade ma prenasledoval. chodil za mnou, vtieral sa mi doslova pod kožu. nemohol som sa ho nijako zbaviť.<
>povedali ste o tomto vašom podozrení niekomu? zverili ste sa niekomu, čo vám chce urobiť?<
>pravdaže, ale nikto mi neveril. každý ma pokladal za blázna. ale nie za takého za akého ma považujete vy. mysleli si, že si vymýšľam, že chcem byť zaujímavý. niektorí sa tomu smiali. mysleli, že je to vtip. ale on po mne naozaj šiel, naozaj sa ma chcel zbaviť a ešte stále sa ma potrebuje zbaviť.<
>a ako dlho sa táto situácia odohrávala, myslím tým ako dlho ste mali v sebe toto podozrenie?<
>je to už strašne dávno, čo sme sa stretli prvý krát. priznám sa, že som ho nikdy nemal príliš v láske a ani on nemal rád mňa a navzájom sme o tom vedeli.<
>hneď od začiatku ste si mysleli, že vás chce, ako ste povedali, zabiť?<
>nie najskôr nie. stretávali sme sa dosť často a ja som spočiatku naozaj nič nebadal. potom mi ale začal vadiť. nemohol som ho vystáť. čoraz viacej mi prekážal. snažil som sa mu aj vyhýbať, ale nie nejako úmyselne, bolo to iba podvedomé, napríklad som sa posunul na stoličke, aby som bol od neho ďalej a podobné veci. on bol ale dotieravý, stále do mňa dobiedzal. myslím, že vtedy vo mne skrslo to podozrenie.<
>začali ste ho teda podozrievať, že vás chce zavraždiť?<
>nie najskôr som si iba myslel, že má nemá rád, a že mi to robí naschvál. ale čoraz viacej to prekračovalo mieru podpichovania. začal som sa ho báť.<
>takže k záveru, že vás chce zabiť ste prišli až neskôr.<
>áno, až keď začalo byť jeho správanie neznesiteľné.<
>vedeli by ste mi povedať, kedy presne sa u vás toto podozrenie vyvinulo? myslím tým časové obdobie. poprosil by som vás ak si to pamätáte tak presne.<
>no na dni vám to presne nepoviem. ale poznáme sa tak asi šesť rokov. vadiť mi začal asi tak dva a pol roka dozadu a to, že ma chce zabiť som zistil asi pred ôsmimi mesiacmi, možno deviatimi.<
>takže tri a pol roka ste boli kamaráti a potom vám začal vadiť?<
>nepovedal by som, že sme boli kamaráti, nikdy sme si neboli nejako blízky, jednoducho som ho stretával, ako by som to povedal.. akceptoval som jeho prítomnosť.<
>prečo si myslíte, že vám robil naschvál a potom neskôr sa vás pokúsil zabiť<
>ako som vám už povedal nemal ma rád a ja som to vedel a on zasa vedel, že ja nemám rád jeho. možno sa bál, že to o ňom poviem druhým ľuďom, že im poviem, kto v skutočnosti je.<
>takže vy ste na neho niečo vedeli, niečo čo nechcel aby sa o ňom prezradilo?<
>presne tak! zistil som o ňom závažné veci. prišiel som na to prečo je tu medzi nami. aj on sa ma bál.<
>a čo ste o ňom teda zistili?<
>zistil som prečo tu je, že prišiel iba kvôli tomu, aby menil životy druhým ľuďom. vždy mal dve tváre. z tej jednej bol príjemný, no z tej druhej to bol zákerný vypočítavec. votrel sa každému do jeho života a potom ho pomaly vysával, v podstate sa snažil zabiť každého koho poznal. ale on ničí ľudí pomaly. mňa potreboval odstrániť čo najrýchlejšie<
>ale aj tak mu to trvalo veľmi dlho, povedali ste, že sa vás snažil zabiť už pred trištvrte rokom<
>áno. snažil sa. našťastie sa mu to nepodarilo<
>čo myslíte, prečo sa mu to nepodarilo?<
>keď som zistil o čo mu ide, snažil som sa mu vyhýbať.<
>kde ste ho stretávali najčastejšie?<
>väčšinou vždy, keď sme sa s kamarátmi stretli niekde v podniku. vždy tam bol aj on.<
>vaši kamaráti ho mali radšej ako vy?<
>neviem, niekedy áno ale niekedy zasa nie. niekedy na neho nadávali, často krát sa ho chceli tiež zbaviť<
>vaši priatelia mali tiež pocit, že ich chce zabiť?<
>asi áno, vlastne neviem<
>takže s vami súhlasili?<
>nie to nie, smiali sa mi. neverili mi, robili si zo mňa žarty<
>máte, alebo mali ste nejaké dôkazy, že sa vás pokúsil zabiť?<
>priame dôkazy som nemal, bol to iba ten pocit, ktorý som prežíval vždy, keď sa s ním stretol. bolo to v spôsobe akým sa ku mne blížil, ako bol zrazu pri mne okolo mňa všade, dobiedzal zo všetkých strán, nemohol som sa ho zbaviť, častokrát som musel pred ním utiecť<
>tieto situácie sa odohrávali na verejnosti? pred vašimi známymi?<
>áno, najmä vtedy<
>a nikomu nebolo nič podozrivé?<
>zo začiatku ani nie, no postupne sa to vyhrotilo do niekoľkých vážnych stretov<
>zastal si vás niekto z vašich priateľov<
>kašlali na to, možno o tom ani nevedeli a možno s ním boli spolčení, zrazu som nevedel komu mám veriť, podozrieval som všetkých. každého človeka<
>viete prečo ste teraz tu?<
>áno. doviezli ma sem potom, keď ma pustili z nemocnice<
>pamätáte sa, prečo ste boli v nemocnici?<
>snažili sa ma prebrať k životu, skoro som zomrel<
>ale to nebola príčina niekoho druhého, prečo ste sa ocitli v nemocnici, nemám pravdu?<
>áno. áno.. ja som už nedokázal spraviť ani jeden nádych na svete, na ktorom sa pohybuje ten sviniar<
>takže keď vás nakoniec nezabil on? prečo ste sa pokúšali zabiť vy sám?<
>nemohol som to vydržať. prenasledoval ma. všade, na každom kroku som ho mohol náhodou stretnúť a on na mňa vždy zaútočil. bez výstrahy. stále na mňa útočil. nedokázal som už ďalej s tým žiť. nemal som už viacej síl mu vzdorovať. mal som strach. strach z neho, že ma raz dostane, určite by ma bol raz dostal. preboha, veď mi musíte niekto veriť. ja nie som blázon. naozaj po mne išiel, čo si to neuvedomujete, chce zabiť všetkých, všetkých. možno aj vás<
>upokojte sa. mňa určite zabiť nechce. ale povedzte mi ešte stále sa ho bojíte, aj teraz<
>teraz nie, viem že sem za mnou nemôže. tu ma nedostane. tu mi nič nehrozí<
>to som rád<
>a ja, ale určite ma všade hľadá. teraz, keď už to došlo tak ďaleko a tak veľa ľudí si vypočulo môj príbeh, pôjde po mne aj naďalej, najradšej by som sa mu po zvyšok života vyhýbal, ale viem, že to nie je možné. v dnešnej dobe to vôbec nie je možné.<
>povedzte mi ešte raz, ale presne ako sa vás pokúšal zabiť<
>vždy keď sa objavil, išiel hneď za mnou. niekedy sa pohyboval pomaly, inokedy rýchlo. prišiel až ku mne, celého ma pohltil, začal ma dusiť, kašlal som, nemohol som sa nadýchnuť. slzili mi oči. štípal ma na celom tele. bolo to strašné. akoby sa do mňa zabodávali milióny malých včeličiek, pokožku som mal červenú a opuchnutú. niekedy, keď som to nemohol vydržať vybehol som preč, na čerstvý vzduch, ale ten hnusný pocit z neho na mne stále zostával, na šatách, na tvári, rukách vo vlasoch. vždy som sa musel doma osprchovať, aby som sa toho pocitu zbavil.<
>nezamýšľali ste sa nad tým, že všetky tieto veci si len vy namýšľate a v skutočnosti to nie je až také hrozné ako ste si to vy predstavovali.<
>neviem, často som nad tým rozmýšľal, ale museli by ste ten pocit zažiť, aby ste vedeli čo sa vám snažím povedať<
>ale veď nik z vašich priateľov a známych takéto pocity nemal, nenapadlo vás prečo?<
>povedal som vám, že ma chcel zabiť, lebo som ho odhalil! bol som pre neho hrozbou. mohol som ho zničiť.<
>a zničili ste ho?<
>nie, nikto ma nebral vážne. boj proti nemu zostal len na mne<
>čo myslíte, prečo?<
>pretože všetkých sa mu podarilo oklamať, všetkých<
>nezdalo sa vám to nezmyselné, v podstate ste nebojovali len proti nemu, ale proti všetkým, ktorí ho poznajú<
>ja viem, každý sa ho zastáva, ale raz príde na moje slová. raz sa ľudia spamätajú a dajú mi za pravdu<
>prečo ste sa teda pokúsili zabiť, keď ste mali poslanie. veď ste predsa ešte nedokončili svoj boj. keby ste zomreli tak by sa nič nezmenilo. vy by ste boli mŕtvy a to by bolo práve to, čo on podľa vás chcel<
>moja samovražda nemala byť samoúčelná. nebral som ju ako svoje osobné vyslobodenie. bol to akt vzbury. moja smrť mala na neho upozorniť. upozorniť na jeho činy, to čo mne i druhým ľuďom celé tie roky spôsoboval a spôsobuje aj ďalej. napísal som predtým list, ktorý mal byť uverejnený v médiách, v ňom som opísal všetko, čo som o ňom vedel. o tom ako ubližuje ľudom<
>ale vy ste nezomreli<
>nie nezomrel som, ale moje posolstvo bolo odovzdané ďalej a to je dobre, čím viac ľudí to bude vedieť, tým to bude lepšie, odpor bude v ľuďoch neustále vzrastať a napokon sa vzbúria a zhodia ho z piedestálu, na ktorom dnes stojí.<
>takže chcete povedať, že vaša smrť mala byť upozornením na vaše problémy?<
>nie! vy ma vôbec nepočúvate! to neboli iba moje problémy, to je problém všetkých. moja smrť mala byť hrdinským činom, ktorý vyburcuje ľudí ku konaniu. raz možno bude moje meno medzi ostatnými priekopníkmi ľudského myslenia, ktorý za zmenu systému myslenia ľudí boli ochotní obetovať čokoľvek<
>spravili by ste to ešte raz? pokúsili by ste sa ešte raz spáchať samovraždu, ak by ste mali na to príležitosť?<
>prečo sa pýtate? chcete mi vrátiť šnúrky do topánok? nebuďte hlúpy, ja nie som nejaký tupec ktorý nedokáže riešiť veci inak ako samovraždou. viem, že moje konanie bolo dôsledkom veľkého vypätia a strachu o svoj život. ale už sa mi otvorili oči. teraz, keď sa mi podarilo strčiť nohu do dverí, nemusím už do nich búšiť ako predtým, dnes už môžem zmeniť formu boja<
>takže vy si stále myslíte, že vás chce zabiť?<
>pravdaže, práve teraz som pre neho najviac nebezpečný, teraz mám na neho prichystané nové zbrane, tie ho dúfam konečne pokoria až ho nakoniec úplne vymažú z dejín<
>a aké sú tie vaše nové zbrane?<
>teraz si už môžem dovoliť bojovať proti nemu vo veľkom a viem, že budem vypočutý.<
>myslíte tým rozhovor s médiami?<
>nielen to. rozhodol som sa napísať knihu. opíšem v nej svoj príbeh svoj boj proti tomuto zlosynovi dneška, chcem aby sa každý človek dozvedel čo je zač, aký je v skutočnosti<
>myslíte si že toto pomôže, že to niekto bude čítať?<
>a vy si myslíte že päťdesiat percent plochy balenia stačí, myslíte si že to niekto číta? nebuďte smiešny. čím väčší bude rozsah nášho boja, tým to bude lepšie, každý človek sa musí dozvedieť pravdu a to skôr ako sa sním stretne. lebo potom už bude neskoro. prevencia bola vždy účinnejšia ako následné liečenie. to viete predsa sám, milý pán doktor. pretože ak nie, tak by sme si museli vymeniť úlohy a ja by som spovedal vás.<
>teraz skutočne neviem, čo si mám o vás myslieť<
>ale, ale pán doktor, musíte byť profesionál. na psychiatrii sa predsa pacientom neoplatí veriť.<
>myslím si, že to by bolo na dnes všetko. ďalšie sedenie si dohodneme na budúci týždeň. zatiaľ aspoň poviem sestre, aby vám znížila dávkovanie liekov a pustila vás na prechádzky von<
>to bude fajn. ak keď som si už pomaly na svoju novú postieľku začal zvykať, človek sa aspoň v noci toľko neprehadzuje keď je priviazaný.<
>ešte že si z toho robíte srandu, čo nevidieť vás možno prepustíme<
>len sa neponáhľajte pán doktor v stanovovaní diagnózy. mne je tu dobre. tie lieky mi veľmi pomohli. tak teda na budúci týždeň. dúfam, že si prečítate knihu, keď ju vydám, určite vás v nej spomeniem. meno vám zmením, aby vás neotravovali ctiteľky. a aby som nezabudol. ak ho náhodou stretnite, nezabudnite ho prosím pozdravovať. odkážte mu, že už mu zvoní umieráčik, nech sa chystá na dlhú cestu do zabudnutia.<
>tak sa teda majte. dovidenia<

>ahoj miláčik, ako bolo v práci?<
>otrasne. vieš ten pacient, čo som ti o ňom vravel?<
>nepamätám sa. ktorý?<
>ten samovrah, čo nám ho priviezli pred dvoma týždňami. umienil si, že sa ho snaží zabiť cigaretový dym. chápeš to? neuveriteľná somarina. ale v podstate, až na tú jeho paranoju je to celkom normálny človek. neviem čo si mám o tom myslieť. v podstate má pravdu. skôr sa z neho zbláznim ja. čo to preboha robíš? zhasni prosím ťa tú sprostú cigaretu, nemôžem ten dym ani cítiť!<