Komár na Skle Krátke pojednaňie o vírobkoch mliečnich
S ženskými je lepšie (ako bez nich)
Ja, cvok

 

Krátke pojednaňie o vírobkoch mliečnich
,,Und die alten Formen stürzen ein. ” (Schiller)

Apokalypsa. Áno, to je to, čo čaká na istú skupinu mliečnych výrobkov. Rozhodol som sa, že musím ľudstvo upozorniť na vec celkom nepovšimnutú. Každý, komu som sa zveril so svojím plánom napísať úvahu o neodvratnom konci jogurtov sa mi buď vysmial alebo si pomyslel, že je to len ďalší nápad, ktorý som si vymyslel v slabej chvíľke a teraz ho nedotiahnem. Všetkým chcem dokázať, že to myslím vážne, a preto Vás upozorním na pár faktov, ktorými je moje tvrdenie podložené.
Asi pred mesiacom, okolo pol jednej v noci na mňa, ako to mám vo zvyku, prišiel hlad. Moje prvé kroky smerovali k chladničke. Pozorne som sa zadíval do jej obsahu a potom som siahol po niečom, čo tam predtým nebolo. Akýsi jogurt s čokoládou a orieškami. Odkrádajúc sa som stiahol z téglika viečko, otvoril a zamiešal (to je štandardný postup). Konzumácia prebiehala podľa plánov, avšak až do chvíle, keď som sa dostal nižšie. Vysvitlo, že jogurt nebol dôkladne premiešaný a na dne téglika sa povaľovali oriešky, na ktoré som predtým vôbec nenarazil. Ako som tak cmúľal a vychutnával oriešky, zhrozil som sa (nie tak ako sa zhrozí prsnatá blondína v horore, keď začne praskať popcorn). Jednoducho ma znechutil pocit, ktorý prestupoval celými mojimi ústami, počnúc jazykom, končiac hrdlom. Oriešky boli mazľavé a slizké ako... eh, nenapadá ma nič slušné a nič, čo nie je nechutné. Ach! Ako sprchový gél. Asi ste nikdy nemali v ústach sprchový gél, ale tak, ako to vyzerá, tak to určite aj chutí (pozor, nie tak, ako to vonia, to je o inom). Ale vrátim sa k jogurtu – dojedol som ho, to áno, ale bolo to nechutné. Z veľkosti objemu téglika a z toho, že výrobok obsahoval aj oriešky, sa dalo ľahko vydedukovať, že pseudopochúťka patrila, a stále patrí, medzi tie drahšie vo svojej skupine. Bol to nepríjemný zážitok a z toho mi vyšli tieto skutočnosti:
- výroba jogurtov sa ,,fláka“, nikto nie je ochotný svojimi nápadmi mrhať na jogurty, prichádza totiž ich nástupca, ktorým je tvarohový dezert
- spomenul som si, že jogurt, ktorý naposledy kompletne ukojil všetky moje gastronomické chute bol zhodou okolností tiež orieškový, ale od inej firmy (od takej s divným asi francúzskym názvom, je to smiešne slovo, nedá sa to napísať) a jedol som ho asi pred tromi rokmi
- v poslednej dobe svoju pozornosť podvedome smerujem na tvarohové dezerty, pretože na nich si niekto dal záležať, vyzerajú dobre a sú oveľa chutnejšie, ako ich jogurtový brat a sok
- hoci reklamy stále propagujú výrobky pod záštitou ,,jogurt, lahodný a jemný“, už to dávno jogurt nie je a slovo jogurt zostalo len kvôli tomu, že ľudstvo by ťažko znášalo nečakanú zámenu jogurtu za tvarohový dezert, na to nie sme pripravení
Tieto dôkazy sú len tie základné, sami posúďte podľa svojho gusta. Ale jedno je isté – do piatich rokov čaká na jogurty skaza, stanú sa nepotrebné a nepožívateľné. Naše jazýčky budú rozmaznávané vplyvom tvarohových dezertov a niečo také, ako obyčajný jogurt nebudú ochotné prijať, takže to je koniec. Ale prečo sa tomu brániť, to je len evolúcia a my sme prišli na to, že vývoj je dobrý. Je pravda, že sme silno ovplyvnení a nemáme si veľmi z čoho vyberať (mám na mysli všeobecne, nie, že je málo značiek a firiem), na druhej strane, aspoň máme ľahkú voľbu. Nechajme sa preto viesť tým jediným (ale podľa mňa správnym) smerom – rovno k tvarohovým dezertom. Nesmúťme za jogurtmi, tie svoju úlohu zvládli a ich osud sa naplnil, my musíme ísť ďalej.