Klára Klenska

I

(najjednoduchšie je) maľovať
čiernou - má v sebe veľa
z tajomna - ak nezistia
o čom je skutočná vzbura - aspoň
ten vzdor v nej zostáva

maľujem červenou - áno som (ňou)
posadnutá - je to krv, láska -
(či len ďalší ston?) - s žiarivou
nehou - speneným blkotom -
chladnúca lazúra praská

II

o stupeň vyššia však
s jagavým povrchom (roztápajúca sa
dóza) - trpká chuť sviežosti
je tu -alebo- (Ó, beda!)
iskrivá medená vyhňa -
nedovoľ (Vincent)!
tým krehučkým lupeňom
(čo vychádzajú) opäť z uholného
jadra - láska - rozmarnému
jasotu poludňajšieho vetra -
nedovoľ už nikdy viac - slamenný
klobúk ti zzhnať!

III

na-pokon (závisí od teba)
je tu vždy biela
je mráz a inovať
zrkadlovými sieňami
vedie hneď
strieborná cesta
tvoja - kráľovná -
(krehká)
a Klzká !
tak, že ozvien (smiech?)
po hlase pozná sa -

IV

že škripot a rinčanie
prichádza od Slnka?

Tak teda - usaď sa
tu - uprostred paperia
a (tíško!)
započúvaj sa
do odrazu šuchotania pier drozda -