Johny

Krídla z posteľnej plachty

Zajtrajšok je neistý a predsa je daný
Jeho zvláštne čaro možno znova raní

Uši si krídla z posteľnej plachty
z tej modrej výšky pohlaď svet
nenávisť a zlobu spáľ svojim dychom
aby si mohol letieť vpred

Buď ako vietor čo ženie jachty
len zážitok z dneška
je to čo vlastníš
aj keď ho strácaš hneď

A ak chceš prežiť búrky na mori
nehľadaj ostrov svojich snov
stačí ak láskou Ti duša zahorí
a ty sa skryješ do oblakov

A vždy keď znova klesneš, hlavou priblížiš sa k zemi
a doráňaš si krídla na ostrých nožoch našej závisti
Zhoď bremená hnevu na smrteľnú posteľ
znovu vznes sa k nebu tam nájdeš si svoj cieľ

A ak chceme prežiť búrky na mori
nehľadajme ostrov svojím snom
stačí ak láskou nám duša zahorí
a rozdáme ju aj oblakom

Zajtrajšok je daný a predsa neistý
Jeho zvláštnym čarom opadané listy

Zázraky na počkanie

Dá sa niekam prísť
aj keď kráčaš rýchlo,
dá sa niekam prísť,
kde čas plynie pomaly.
Teplo už len v skleniciach,
čo od piva ustali.

Tu každý zrazu skúša byť sám sebou,
vojsť do tajných dverí a zabuchnúť za sebou.
Aj tu oči vidia iných,
všetkých ostatných, tých vinných.
Dajú Ti aj modré z neba,
len aby nevideli - seba.
Ťažko je uniknúť realite sveta,
keď zas ďalšia minca sa trblieta.

Každý z nás je iný,
vie sa zbaviť viny
na počkanie.
Každý z nás je iný,
sú zlí a sú silní,
my sme neomylní
na počkanie.

Všetci sme rovnakí,
robíme zázraky
na počkanie.