J_R

Dano a Daniela

Malé nepodstatné bistro v malom mestečku pri hlavnom meste. Je leto, horúčava klesá, slnko zapadá. V malom nepodstatnom bistre sa blíži záverečná.
„Čo s načatým večerom?“ premýšľa Dano a v pohode popíja popoludňajšie preso. Vtom vstúpi ona. Mladá, krásna a sexy. Pre Dana, čerstvého tridsiatnika neprehliadnuteľná. Všetky mužské oči v bistre ju bystro pozorujú . Aj pre nich je nepriehliadnuteľná. Ona vojde, usmieva sa, ignoruje spôsobený rozruch, chvíľu sa rozhliada a sadne si k stolíku pri barovom pulte. Vlastne, prisadne si k stolíku pri barovm pulte.
„Do prdele, prisadla si ku mne“ rozdýchava ju prekvapený Dano.
Krásavica vytiahne z kabelky balíček cigariet , jednu vyberie a vloží si ju do úst .
Sklopí oči, chvíľu hľadá v kabelke, potom sa bezradne na Dana usmeje. Aj neandertálec by sa s ujúkaním vrhol zháňať oheň aby jej mohol pripáliť. Dano jej pripáli cigaretu vlastným zapalovačom.. ONA mu s úsmevom poďakuje a pridá aj zvodný pohľad roztúžených očí ako vystrihnutý zo sladučkej červenej knižnice.
Vstúpi druhé dievča. Tiež krásne. Poobzerá sa akoby kohosi hľadala, ale sadne si k prázdnemu baru. Popri rozkošnej hlave svojej spolusediacej vidí Dano jej štíhle nohy.
Danova prísediaca si krásvicu za barom nevšíma. Pohodlne sa usadí a prihovorí sa Danovi.
„Ahoj, som Daniela, nie som odtiaľto a dosť sa nudím“
„Ja.. . som Daniel“ predstaví sa Dano a začervená sa.
„Daniel a Daniela, to je fantastické, priamo božské. To je krásna zhoda. My k sebe tuším patríme!“
„My dvaja ?“ čuduje sa Dano
„Nie, my dvaja nie. Koňa si vezmeme do švédskej trojky aby bolo veselšie“ zasmeje sa ona“ „Chcelo by to kúsok sa odviazať a žiť. Nevieš náhodou o niečom ?“
„Ja, a o niečom ?“ Danovi až zabehne dym s cigarety.
„Ty, prečo nie ty? Odviazať sa, proste žiť, také slová nepoužívaš, nežiješ?“
„Ja normálne žijem“ prikyvuje Dano.
„Pozri, dnes som sama, totálne sama. Mám chuť užiť si dnešný večer a ty vyzeráš v pohode. Dokonca sa mi páčiš . Si celkom feši.“
„Ale ja...“ kokce Dano.
„Dúfam, že z toho dnes niečo bude. Mám rada dobrý sex a dobré červené víno. A víno nerada pijem sama aj sex je mi milší v dvojici. Mohol by si mi robiť spoločnosť. Ak si za, vytraťme sa niekam.“
„Ja ? Ja nie“ červená sa Dano.
„Ty nemáš záujem? Mne stačí dnešný deň, vlastne noc. Neboj, nezavesím sa na teba. Som v pohode, na mňa budeš dlho a v dobrom spomínať. Tak poď.“
„Ja nejdem“ šepce Dano a na čele sa mu perlia kropaje potu.
„Ty nejdeš? Ale ja mám o rande naozaj záujem. Máš dobré ramená, rada sa nechám nimi objímať. Nerozmyslíš si to?“
„Nie“ s konečnou platnosťou vydýche Dano.
V tom od barového pultu vstane druhá kráska, podíde k pomýlenému Danovi a „jeho“ Daniele, prisadne si a spustí:
„Dosť, Daniela dosť už . Prehrala si“ predstaví sa Danovi ako Miriam a pokračuje:
„Vieš Daniela má teóriu, že žiadny mladý muž neodolá krásnej žene ak ho pozve stráviť s ňou večer. Môže byť zadaný alebo slobodný, všetko jedno. Chlapi sú takí. Ja verím, že existujú aj charakterní muži, ktorí rande proste odmietnu aj keď sa im Daniela zapáči. A tebe sa Daniela páči, vidím to na tebe. Nepýtaj sa ako. Žena také veci proste vidí. Hlavne, že si ju odmietol. Máš charakter. Ak nie si gay, stávka je moja. Vyhrala som.”
„Nie som gay“ odpovie Dano s úsmevom. „Ale všimli ste si, že sedíme tak, že dievča, čo obsluhuje za barom počuje každé naše slovo? A že nás aj teraz pozorne počúva? A že sa stále pozerá smerom k nám? A že sa dosť mračila ale teraz sa usmieva. Volám ju Janulka a je to moja snúbenica.“
Barmanka podíde spoza baru k trojici, žmurkne na Miriam šibalským okom, na Dana sa ani nepozrie. Objíme Danielu, ktorá medzitým vstala, vtiskne jej dlhý francúzky bozk. Uvolní objatie a s rukou okolo Danielinho pása sa konečne pozrie aj na Dana.
„Ahoj Dady, vravela som ti, že si s ním nič neužijem. Je to starec v koži mládenca, absolútne nevhodná krvná skupina. Toto bistro je stredom jeho sveta, o poriadnom sexe nevie ani snívať. Skončím to s ním, chalanov je dosť, hádam sa nejaký správny buchne aj do mňa. Mám padla, dnes žijeme spolu. My dve, ako za mlada. Počkám ťa vonku.
Po Danielinom odchode Dano nenápadne vráti do peňaženky lístok s narýchlo načarbaným textom pre Danielu „Počkám ťa vonku“ a usmeje sa na Miriam.
„Som rád, že som stretol ženu ktorá verí v čestných mužov. Vidíš predsa, že k ním patrím. Dúfam, že sa ešte uvidíme, sedávam tu dosť často.“
Miriam sa usmeje a odíde do tmy za Danielou. Pri odchode jej ako náhodu vypadne s kabelky vizitka s hrubo orámovaným telefónnym číslom.