Iwka

Jazda mustanga

V žiari svetelných rokov nechám Ti kus mojej duše.
Pod váhou pár mojich krokov, v spomienkach časových zlomkov,
MUSTANG vrúcnych bozkov kluše.

Majestátny v svojej kráse,
v hlase žiarlivosti rúti svoje kosti do záhuby.
Hriva toho zvieraťa, čo nad pohárom lásky smúti,
odráža Tvoje prázdne sľuby.

V prachu pod dupotom kopýt
mihajú sa choré duby siahajúce do neba.
Na zem dopadá ozvena jeho bolesti.
Stráca sa pomaly vo vášni prázdnej neresti,
v jej vzdychoch sa naša láska premenila, vášeň skamenela.
Moje city, môjho mustanga zradila.

Všetko je nemé

Všetko sa točí, len ja stojím.
Uprostred vesmíru.
Po riadkoch si čítam svoju nástennú modlitbu.
Aj keď občas nechcem, chápem jej zmysel.
Cítim ako by mi anjel v mojej duši visel.
Možno čaká, kým pochopím. Možno ide okolo.
Do hlbín mojich snov sa vnára,
vie čo bolo, nebolo.
Ja ho však už nevnímam, len sledujem slová.
Snažím sa pochopiť- vždy znova odznova.
Nepočujem, modlím sa. Nemám čas.
Anjel niečo hovorí mi, nevnímam už jeho hlas.
Všetko je nemé.

15 minút

Pavučina snov na streche kradne mesiac z oblohy.
V lanách anjelmi pletených zviera nárek supernovy.
Vtáky dušu jej prekliali, nárek hviezd vo vetre znel.
Svetlo dní jej čarodejník zo Zeme OZ odoprel.
V prachu temnej večnosti na lúče Slnka čaká.
Rozplynie sa v dlaniach noci pod krídlami draka. Skôr než ráno tmu odláka.

Anjel

Z rajskej cesty zblúdi anjel,
po vreckách má zázraky.
pokúša sa hľadať cestu,
z ktorej niesú otlaky.

Hľadá bránu z diamantov,
tú ,čo vedie do neba.
V ruksaku má ešte zvyšky
z nedeľného obeda.

Pred prvým domom sa zastaví
z neho sa len ticho šíri.
Vedľa neho tečie rieka,
čierna hlina sa v nej víri.

Pustí trochu svojej lásky,
odloženej v batohu.
Zo zeme vyrastú kvety,
pozrú sa na oblohu.

Na nebi si letia vtáci-
deti duchov lesa.
Sú krajšie a farebnejšie ,
ako dámy z plesa.

Lietajú po nebi ako
stelesnenie slobody.
Ako keby sa držali
ich spoločnej dohody.

Spievajú si o živote,
o láske aj o smrti.
Melódia o nešťastí
aj oblaky zarmúti.

Anjel so slzami v očiach,
pokračuje na ceste.
Zakopne však o jeleňa,
ostane stáť na mieste.

Jeleň slabo zdvihne hlavu,
pozrie sa na anjela.
On cíti, že toto zviera
pomaličky umiera.

Anjel chvíľu niečo hľadá,
až vytiahne fľaštičku.
Vyzerá to, že má všetko,
ako stále v malíčku.

Trochu jeleňa pokropí
a zmiznú mu rany.
Sladkastou vodou života,
Smrti skazil plány.

Jeleň placho poďakuje
a utečie na lúku.
V tej chvíli anjela niečo
chytí pevne za ruku.

Hneď sa zľakne, keď uvidí
dosť smutného čertíka.
Nemôže sa predsa tváriť,
že sa ho to netýka.

Čert mu všetko vyrozpráva,
že sa z pekla stratil.
Že je príliš malý na to,
aby sa sám vrátil.

Anjel dá si ho na plecia,
nech sa mu hrá s krídlami.
Smerujú za horúcimi
pekelnými sídlami.

Cestu pod zem k diablovi,
anjel si dobre pamätá.
Iba dúfa, že už nieje
v takom čase zavretá.

Idú skoro celú večnosť,
kým zaklopú na bránu.
V tom čase sa pomaličky
už schyľuje ku ránu.

Otvorí im čudná bytosť
veľká, s divnou hlavou.
Ponúkne ich hneď pri vstupe
keksíkom a kávou.

Anjel slušne odmietne
a čerta na zem postaví.
Vyčarí na neho úsmev,
že sa skoro roztaví.

Čert sa ešte poďakuje
a odbehne k rodine.
V tej chvíli sa anjel zrazu
ocitne na rovine.

Vedľa seba zazrie Slnko,
pod ním biele oblaky.
Anjel cíti, že je doma
a tiež ,že má otlaky.

Ani sekundu ,čo zažil
by však nikdy nevymazal.
Predsa všetko čo urobil,
ešte nikto nezakázal.

Anjel veľmi unavený
ľahne si do oblaku.
Aspoň na chvíľu odloží
svätožiaru do vaku.