hyperion

LETIACI TIEŇ

Tieň ...,
mi preletel svetom,
mi preletel mysľou,
sa mihol pred svetlom;
Rozovrel pred svetlom
obetavo krídla.
Doňho sa vnáram.

Viem ...,
chceš voňať ku kvetom,
s vôňou sladkokyslou,
chceš tancovať letom;
Chceš slobodným letom
vysmiať sa všetkým tým
kamenným tváram.

Trepotajúca sa trhlina
v realite.
Čierna a tichá,
krajšia než všetky
hviezdy vesmíru.

Diera v plátne kde nám premietajú
skutočný svet.
Krajšia než pár
sladkých, falošných viet.
možno

Tiež ...,
ťa tie krídla hladia,
ako čierny zamat,
tóny zrazu ladia;
Hlasy ľudí ladia
v krásnej symfónii.

Vieš ...,
čo hlasy hovoria,
tie nevedia klamať,
dvere sa otvoria;
Mysle sa otvoria
v dokonalej harmónii.

Keď ma trochu poznáš, vieš o čom hovorím.
Keď ťa trochu spoznám, dvere ti otvorím.
Keď mi to dovolíš...
Ale teraz ma ešte chvíľu nechaj sledovať ten Tieň...

DIEVČA, ČO NEPÍŠE BÁSNE

Usmieva sa na mňa krásne,
vraví mi: „Zjem ťa za živa ...“,
dievča, čo nepíše básne.
Ona ich radšej prežíva.

Tíško sa mi vkradne do snov,
vraví: „Spútam ťa, nepustím ...“.
Či tu mám zostať spolu s ňou,
a či sám odísť do pustín?

A oči jej žiaria jasne,
podobná hadiemu pierku,
dievča,čo nepíše básne.
V očiach ich má celú zbierku.

A v tvári jej žiari vášeň,
práve čerstvo zapálená.
Keď pre mňa napíše báseň,
padnem pred ňou na kolená.

Hľadá cit a nevie kde ho
dala, nič ju nenapadá.
Dievča, ktoré v snoch každého,
pomaly jak pierko padá.

DEAR JANE

Her name
is written in the sky after a rain.
And it´s Jane.
The same
name is sweeter than wine, than sugar cane.
You know that it´s Jane.

I hear
it when I´m waking or lying to bed.
Always the same.
I fear
that from that moment I´ll always feel bad.
Guess that lovely name.

Dear Jane,
how could you cause me so much pain,
saing that forever you´ll be here.
Cold silver´s flowing through your veins,
noone to wipe my frozen tear.

Dear Jane,
how could you cause me so much pain,
saing that we will never part.
Cold silver´s flowing through your veins,
frozen diamonds shimmer in your heart.

This is not what I wanted to get,
but now I just want to forget.
But, you know, it is hard
to forget the sun rose,
once you saw it.
I tear this losing card,
i know, no doubt, no rose
will grow from this seed.
and it´s OK so...

DEFINETELY NOT

Kick me, lick me,
hit me, eat me,
touch me, judge me,
lock me, fuck me..

You know very well
what I wat to tell.
Fuck off to burning hell.
I wanna hear the bell
tolling for you. Or me?
Doesn’t much matter…

I’m fish on a shelf,
so give me my rest.
Keep it to yourself,
any fucking interest.
I realy don’t want what you have got,
Definetely NOT.

Don’t know what is pain.
Sorry, but I could
tell you this again and again,
even if you put
rusty knife on my neck and cut,
Definetely NOT.

Generation – ILL.
Today it’s not much cool
to think before you kill,
so don’t be fucking tool.
Yeah, I know that it’s new, in, hot,
but Definetely NOT.

You thing I’m insane,
I tell you the same.
You can chain and blame
me, you won’t win this game.
Me too, but your loss is for me
better than my victory…

DELFÍNY, MROŽE A HADY

Delfín na rogale,
sklenené regále,
s výpredajom neutrónových hviezd.
Prázdnu hlavu plní,
jas tlakovej vlny.
Horiaci les plný kukučích hniezd.

Nasratý Gándhí,
mrože z Ugandy,
krája, klepe na rezne;
tak jemne, nežne ...
a nik kto by ho zastavil.

Modrý had v župane,
hovorí: „NIE, PANE!“
Žiariace vozy cigánskych rodín.
Kým padáš do neba,
šibalská améba,
upchá stred presípacích hodín.

Pár fľakov na stene,
ruky zamastené;
krv či červené víno?;
Hľadí nevinno ...
na masaker čo spôsobil.

Červený bod žiari,
zrkadlí sa ti v tvári,
a na trávnatom vŕšku niekto stlačí spúšť.
Ty za to nemôžeš,
keď nemo pomôžeš,
s kľudom mŕtvoly zmeniť les na púšť.

ADDICT´S SPIRITS

You desperately love it,
you need it, you´re addict.
What you´ll do to have it
nobody can predict.

For money, for power,
to hell he is going.
He rapes every flower
to get black heroin.

His box full of masks
for each situation.
But one of them asks
bold, emergent question.

“How could you do that?
To cause so many tears?”
It´s name is Regret,
hasn´t been used for years.

He says “I´m the Best!”
but he knows it´s just lie.
He opens his chest
that his Spirits can fly.

Into the cursed land
his Spirits fly faster.
They burn glass from sand
as commands their master.

Some innocent souls
Spirits hurry to kill,
his hungry pack howls,
their anger makes them ill.

On the whole world his anger rains
from his mighty empire.
Into sick and old Earth´s veins
he strikes his teeth like vampire.

DEKRÉT

Vydal raz George dekrét,
s označením TOP SEKRÉT;
tak tajný akého ešte nebolo.
Pohodil ho len tak, ledabolo.

O bezpečnosti kázal,
keď každému zakázal,
napriek varovaniu múdrych bardov,
priblížiť sa k nemu na sto yardov.

Zabudol čo v spise je
časom, snáď nie eseje?
Siahne poň na roh stola, včas zastaví.
Sám musí dbať na rozkaz štátnej Hlavy.

Milý George kľudne spí si,
zrazu sa mu v snoch spisy
zjavia; s hrozným zistením vyskočí.
Jak len pozrie ockovi do očí?!?

Zburcuje Dom Biely,
budí tých, čo nebdeli.
Na 100 yardov musia odísť všetci.
„Nechajte tu veci, žiadne keci!“

Prešiel rok, pochyby ho nehryzú.
Sám je hrdý, jak vyriešil krízu.
Sídli v novom, ešte Belšom Dome.
Jak predtým, v novodobej Sodome.
a starý dom je v okruhu 100 yardov
ostro strážený
(po zuby ozbrojenou, drsne sa tváriacou a samozrejme, poriadne
vymletou)
národnou gardou.

POSLEDNÉ DAIQUIRÍ

Po poslednom Daiquirí,
konečné harakiri
spravil další Hemingway;
príliš starý, smutný.
Údoliami vietor vej,
vyčisti vzduch mútny.
Od jedu a sĺz.
Nech ďalej letia o slobode chýry.

Chcel si dať ešte Mojito,
pousmial sa opito
na Smrť; prišla skôr než čakal.
Asi po ňom túži.
Víta priateľ mŕtvych Šakal
ho s náručou ruží;
Krvavo bielych.
Ich tŕne a vôňa sú tak omamné.

Kľudne dymiaca Havana,
čo všetkým tým zaváňa,
čo v živote stretla.
Chladnou sa zdá, v skutočnosti
ukrýva dosť tepla,
k zahriatiu celej večnosti,
a jeho starých kostí ...

Runy v kameni, stuha na venci,
raz budeme všetci jej milenci;
milenky sklamaných životom.
Jej dotyk
uteší nekľudné duše,
upokojí nešťastné mysle.

Posledné Daiquirí? Ťažko ...
nebeský bar je vždy plný,
hladina kľudná, žiadne vlny –
hebká ako sveter z vlny,
ktorý skrýva Teba.

Rum dozrieva,
počkaj, ak si
trpezlivý.
Svet vyznieva,
zdá sa, jaksi
šťastno-clivý;
a krajší

V SKLENENEJ CELE

V cele zo skla, na
púšti vôkol aj vnútri,
nad mňa hlavu skláňa
anjel. Perami mi slzy utri.

V sklenenej cele,
na nič je strach či svedomie.
Zbytočné je celé
opité, zahmlené vedomie.

V sklenenej cele,
do mysle vnárajú sa mi
pazúry z ocele.
Ja s mojou prázdnotou sme tu sami.

Si anjel, si diabol, jedným slovom žena.
Chcem Ti povedať, že na
Tebe je len jedna chyba:
Tvoj úsmev mi pričasto chýba.

Anjel – vysoko nado mnou,
Diabol – hlboko v mojom srdci.
Každý deň pochybujem, či som Ťa súci.
A dúfam, že áno.

A zatiaľ tu len sedím a cez sklo
sledujem umieranie tmy, s ktorou
ma podvádzaš.
Bez štipky ľútosti.

NAŠE KRÍDLA

Dala si mi krídla,
som ti za ne vďačný.
Raz som ťa ochutnal, už navždy budem lačný
- po Tebe.

Dala si mi krídla,
ukáž mi čo s nimi.
Chcem brázdiť nebo pohybmi čarovnými
- pri Tebe.

Môžem lietať,
môžem snívať.
Vyskočiť vysoko a pristáť v mesačnom kráteri.
Môžem sa s Tebou váľať v hebkom páperí;
čo sme práve zhodili do hĺbky pod nami.

Môžem sa smiať,
s Tebou plakať.
Môžem spriadať bláznivé plány, naivne dúfať.
S Tebou sa v západe slnka nahý kúpať;
potom unavený hltať posledné lúče.

Krídla ukuté z nádejí a snov,
Pevné jak naše
puto najkrajšie,
Krehké jak moje zmrznuté slzy.

Krídla utkané z nití prehier; a slov,
čo šepkáš len mne
nežne, nevinne,
keď ma celý svet trápi a mrzí.

Buď pri mne.
Môj strach z výšky ešte stále trvá,
slobodný let je pre mňa skúsenosť nová.
S Tvojou dlaňou v svojej dlani...

Leť pri mne.
Navzájom si krídla zohrejeme.
Držme sa pevne a z neba nespadneme,
Ani po milovaní...

USPÁVANKA

Krásne sny a dobrú noc,
ona má tu strašnú moc,
ukázať všetko v pravom svetle;
čaká ťa jej objatie teplé.
Tak sa nebráň, podľahni,
dobrú noc a krásne sny.

PRE TEBA

Dúfal som, že pôjdeme do raja spolu,
chcel som mať lásku ale mal som len smolu.
Som pre teba už len nudná hračka,
ja som naivná myš a ty mačka.

Bol som blázon. A asi stále som ním.
Milencom v parkoch ich blízkosť závidím.
Túžim po tebe - márne, keď vidím

jak spíš, ješ, chodíš, rozprávaš, cvičíš;
nechápeš ako ma týmto ničíš.
Kľudne zhor, utop sa, z útesu zrúť;
v ústach necítim teba, len odmietnutia chuť.

Byť sám je zlé, no s tebou som sám tiež.
Ako zabiť nádej, to ty dobre vieš.
Márne dúfam, že dáky cit ukážeš.

Chcel som ti dať všetko dobré čo som mal;
že niečo tiež dostanem som dúfal.
Teraz viem, moje túžby chybou boli;
v hrudi nemáš srdce, len chladný kus skaly.

Už nie som slepý, teraz už ťa poznám.
Že si diabol, nie anjel už rozoznám.
Som len ďalší škrt perom na tvoj zoznam.

Chceš tak veľa a tak málo dávaš;
nechápem jak to, že pokojne spávaš.
Keď ťa zas stretnem, poviem ti NIE.
Boj o tvoj úsmev bol časom mrhanie.

Byť sám je zlé, no byť s tebou horšie je.
S tebou mám iba sklamané nádeje,
mŕtve túžby; ináč rozdiel v tom nie je.

Tak to je báseň
pre teba.
Nie je v nej vášeň;
pre teba
ju aj tak netreba.
Nepoznáš ju, len chlad...
A ja blázon mal som ťa rád.

XICHTY

Raz za čas sa mestá
zmenia k nepoznaniu.
Nie je to zmena častá,
málokto ocení ju.
Úsmev na každom múre, zdá sa mi to byť choré.
Pre tie xichty škoda vraždiť stromy.

Raz za štyri roky, z flekov svojich sa vyroja,
dajú nám záruky, ostrý slovník si osvoja,
podniknú rázne kroky, a vytiahnu do boja
proti korupcii, chudobe.

Múdri hospodári,
otcovia národa.
Falošný úsmev v tvári,
s diablom tichá dohoda.
Žiadny šajn o dobrom vkuse; ešte dlho po funuse,
tie ich masky špatia steny, domy.

Chytia dievky za boky, do tanca sa vystroja.
Pre svoje bavoráky prehodia aj kopu hnoja.
Napľujú si na ruky, ukážu že sa neboja
lopát, mozoľov, aspoň na chvíľu.

Radi nám aj zatancujú
a v hlavách už pikle kujú.
Daj si pozor, majú myslenie na ruby.
Psy, dvere, topánky, ukecané huby.

Tie ich nenažrané krky,
predčia len chamtivé ruky.
Sadia stromy, kujú rýle, bozkajú decká.
Potrebujú nás, my ich nie, ich bezodné vrecká.