Hugo

Jedno staré smutné slovo.

Na dlážke v kúpeľni
stále cítiť pach
zahrabaných psích kostí
a v ušiach mušlí
zamŕznutých morí
ticho hraje Bach.

Len jedno zabudnuté slovo
čaká
na otázku
jedno smutné staré slovo
a na hrobe prach.

Neplač prosím
už nie je nič viac
len jedno staré
smutné slovo.
Ďakujem.

Dlane z kameňa

Deravý čln skazy
sa vlní k mojím hriechom
a na pomoc si peklo volá
stojím pred ním na jednej nohe
a vravím dookola
slová
o oblohe mladosti.
A kosti
sú tým
čo mi z človeka
chutí najmenej
( piesok viac nenarieka
v dlani kamennej )
ja hrám sa na kajúcnika
plyn z duše neuniká
a ja aj tak
nemožem nájsť zápalky
strom čo nikto nezasadil
keď som prišiel na svet
vyrúbali z chladných spomienok
dve ruky
ktoré doverne poznám
v kostole nad ránom
pri nohách Márie
leží oznam
nech už viac nepijem
a vrátim sa domov
( je nečas
vločky v oknách nehrejú
mráz sa modlí k záveju
a sny
viac nevrátia sa preč
predstav si slovo
nakraslené na čele
modli sa s túžbou
pri nohách postele
ľahni si ku mne
a viac sa nevyzleč…)