Michal Drengubiak

Sny dávno mŕtvych
(báseň bez "hlbšieho" zmyslu)

Otvor mi svoje sny!
Len mi nepovedz, že nemáš.
Každý chce pretiahnuť
nejakú štetku…
po plátne.
A namaľovať Monu Lisu
ešte krajšie,
ako na výherných lósoch
po 10 Kčs.

Alebo to už len bolo?

Veľmi sa to nelíši
Len sny ostávajú
A my sme o pár rokov starší

Navyše chceme spasiť
sami seba

V nebi je málo miesta
A v pekle vypli kúrenie

Uvítanie bolo celkom príjemné
Otvoril anjel v župane
"Sorry
Ale teraz nemôžem
mám mokré vlasy!
Snívaj ďalej…!"

Búrka

V hlbokej noci
Bez hviezd hoci
Strhla sa búrka
Ostal som sám
Bez pomoci
A v strašnom vetre
Už nič nemám
Iba dobrý pocit.

Povedz niečo!

Každé slovo
Ktoré povieš
Ma mrazí
A zároveň páli
Každá myšlienka
Na ktorú myslíš
Ma povzbudí
A zároveň odradí
Že keď urobím chybu,
Tak ťa stratím.

[[[

Keď sa v tvojich vlasoch hral vánok
A času bolo tak málo
Napriek tomu si mi povedala áno
Ale mali sme smolu:
Premohol nás spánok!

11. 9. 2001

Prepadli ma zombíci
uprostred myšlienky
na tanečnice.
Mali vo vlasoch slnečnice
s vysušeným semenom…
V zime nalisujem olej.
Možno bude ešte panenský.
Najprv mi však musia
vyplniť dotazník,
ako na odbere krvi.
Sestrička skoro skolabovala.
Vytiekli zo mňa hektolitre
zrazenej krvi.
Mŕtve tanečnice už dotancovali.
Ostali po nich len pokrivené tyče
s dopoly spustenými zástavami…

U S A !

Začiatok

Narodenie
Nový život
Bez záznamu
V registri života
S nádejou
Nová duša
V nepoškvrnenej schránke
Ľudskými neresťami
Nadbytosť
Z ktorej sa postupne
Stane obyčajný človek.

Kráľovstvo ticha

Svet ticho spí,
iba ja bdiem,
kráčam pomaly
v kráľovskom rúchu
Moja armáda myšlienok
ticho kráča so mnou
môj malý svet nádejí
vo mne vrie a čaká
nikto mi nerozumie,
napriek tomu sa nevzdám.