|
Na ulici denne až po okraj večnosti plížia sa prihrbene podivné
ľudské básničky, mäskové veršíky, krvilačné anjelské zlatohlávky
rozvášnené a sklamané, lebo chodia úplne alebo aspoň takmer celkom
osamelo a nemôžu sa ani zaboha stretnúť kdesi na prechode alebo
na lavičke pri fontáne, alebo na studenom moste nad rozbujačenou
riekou, ťažký údel majú, ale nedajú to do krabičky zabudnutia, neexistuje!
Pravé vrásky štrngajú im po tvárach a nasrdené ústa fufnajú a brblú
a prskajú na všetky strany svoje prežitky, ktorých je tak málo ako
platiny... Cha, ale tu sa zrazu chytili na spoločný háčik osoba-slečna
s hustým vlasom a temná šalamúnka-žienka mladá, nenásytná s gašparkovskou
iskrou v očku usadenom v čiernej lodičke líčidla.
Slečna svetlovlasá nastúpila istého dňa na autobus. Mračila sa
už od samého prebudenia, skoro od úsvitu a ironicky s vášnivým cha
vypila pohár prírodnej šťavy celkom bez pôžitku. Táto slečna na
prvý pohľad bledá šmuha so studeným modrým okom a pohŕdavou perou
nemala v láske množiny plné polotovarov ohraničné plechmi vozidiel
a ulíc a tak podobne, nemala v láske isté typy samcov aj samíc,
a dokonca ani ligotavé deti, zdalo by sa, že je priam zameraná proti
všetkému a proti všetkým, ale nemohla si pomôcť, aj keď súčasne
milovala určité ľudské stvory a snažila sa preniknúť ku každej potvore
a bola ochotná prijať všetko bez zbytočných rečí. Tak teda takáto
nejaká slečna mladá pomerne vstúpila tam v melancholickom kŕči a
zakvačila sa o tyč pri okne, kde ju nepretržite ovieval vzduch.
Prvý sa priblížil okropený chlapík s radosťou nad hornou perou.
V rúčke zvieral nežne kufrík a sáčok s plyšovou hviezdou, inak sa
nehybne držal vedľa slečny tej istej tyče. Potom nastúpila šalamúnka-mladá
žienka v čipkovanom hodvábnom negližé pod koženým kabátikom a v
modrých pomožkách v bacuľatých topánkach s plnoštíhlym opätkom.
Nuž takto stáli chvíľu pospolu.
Asi po desiatich minútach sa chlapík šibalsky usmial a nesmelo
zarečnil: "Prepáčte moju trúfalosť, dámy, ale ste ako anjel
a čert a to mi nedá, pretože teraz neviem, ktorej mám podarovať
tuhľa túto hviezdičku." Slečna sa usmiala a pozrela na šalamúnku-mladú...,
ktorá sa tiež pozrela na slečnu a dobromyseľne sa zachechtala, pričom
jej z očiek vypadli dve iskry a s cinkotom padli na dlážku. Mužík
sa usmieval a blažene pokračoval: "Aha, aké iskierky!"
Slečna prevrátila očami a odvrátila sa od okna. Šalamúnka ju drgla
a vravela: "Nó, iskierky...cha! Takéto niečo ma vôbec neprekvapuje.
Som stvorená na to, aby sa mi motali pod nohy takýto kanci s priblblým
úsmevom a spoteným čelom." Slečna prežívala medzitým menšiu
krízu, pretože ona bola o všetko vzrušenie pripravená ešte v minulom
živote.
Šalamúnka korzovala spolu so slečnou po súmraku. V odstrčených
uliciach bola tma a škriekali kroky. Slečna a šalamúnica chodili
v družnom hovore celú noc.
Vzťahovali sa k sebe pár rokov. Vzájomne sa podporovali a ničili,
pravidelne varili fazuľu a kukuricu, pili likér a víno, tancovali
do vyčerpania po celom byte a keď im pomaly kôrnateli cievy, šušťali
kolená a krivili chrbty, fičali na bicykloch v rámci ozdravnej kúry
od západu slnka do voňavej záhadnej popolnoci.
Ešte stále neumreli.
|
